Dnes je vo veľkom množstve vydaných kníh často dosť náročné nájsť tie výnimočné, nevídané.
Ešte v minulom režime istý folkový spevák, dramatik a všeličo iné napísal knižku, generačnú výpoveď vtedy "tridsiatnika v najlepších rokoch". Do šuplíka, vedome, lebo mu bolo jasné, že to v živote nemôže vyjsť. S výnimkou desiatich kópií, ktoré rozdal kamarátom. Samozrejme, zďaleka u nás nebol jediný, nevydané knihy neboli vtedy ničím neobvyklým a svoje by o tom vedeli rozprávať mnohí slovenskí literárni velikáni.
Ale práve o tejto knižke hovoríme preto, že autor svoj text nazval Životopis z nevydanej knihy. V tom názve bolo čosi znepokojujúce (má tam byť tá predložka?), tušenie, že presahuje avizovanú púhu biografiu, a že tá imanentne v sebe nesie aj "životopis" tejto nevydanej knihy.
Po revolúcii potom už vydanej, podobne ako sa to udialo v prípade desiatok či stoviek textov všetkých tých autorov, ktorí našťastie nesúhlasili s Werichovým bonmotom, že "šuflíku nemám co sdělit" a nedobrovoľné publikačné mlčanie pre nich neznamenalo aj mlčanie tvorivé.
Väčšina príbehov, životopisov tých kedysi nevydaných kníh je už dávno známych (smutnou výnimkou je napríklad Uršuľa Ruda Slobodu, ktorá v 80. rokoch mohla vyjsť len v zoškrtanej tretinovej verzii a jej pôvodná takmer päťstostranová podoba sa akosi stále nemôže nájsť). A dnes, keď vydaniu textu môže zabrániť jedine nedostatok financií, značný počet kníh sa ani nejakým životopisom nemôže pochváliť. Niektoré z nich dokonca pôsobia, akoby skôr vyšli, než boli dopísané.
A tak v množstve vydaných kníh často dá námahu vypátrať tých zopár vskutku nevídaných. A asi nie je náhoda, že práve za týmito je cítiť čosi ako ich životopis.
