Bol obeťou sprisahania

Na Art Film Feste dostane Jean­-Claude Carriere cenu Zlatá kamera. Môže to považovať za ďalšie odškodnenie za mysteriózne podvody, ktoré vo filmovom biznise zažil.

Jeden mexický režisér sa hodinu a pol skrýval na záchode, kým z jeho kancelárie odišiel človek, ktorému dlhoval peniaze. Druhý si so svojím veriteľom dohodol stretnutie v saune, lebo správne predpokladal, že keď sa na faktúru k honoráru podpíše tam, atrament sa roztopí a dokument nebude platný. A potom bol ešte jeden francúzsky producent. Keď sa raz prechádzal po Champs Elysées, ktosi mu zozadu položil ruku na plece. Bez toho, že by sa musel otočiť, povedal: „Mne tiež dlhujú peniaze."

Nechcel byť paranoidný

Píše o nich scenárista Jean­Claude Carriere vo svojej knižke Mon cheque (Môj šek). Poslúžili mu ako ilustrácia pri rozprávaní o filmovom povolaní, ktoré je vraj svetom tisícich nástrah, nepredvídateľných, mysterióznych ľstí, a kde sú peniaze nepostihnuteľné ako kobylka.

Hrdinom knihy je mladý scenárista, akási variácia mladého, ešte len začínajúceho Carriera. Prvýkrát sa stretáva s tým, aké neuveriteľné výhovorky môže producent mať, keď sa mu nechce vyplatiť honorár. Nerád by bol paranoidný, ale chvíľami sa mu zdá, že je to sprisahanie, do ktorého je zapletený účtovník, jeho asistent, producentova sekretárka a možno aj jej psík.

Niekedy by bol aj ochotný vysvetliť si meškajúcu platbu tradičnou francúzskou byrokraciou alebo novými typmi faktúr, v ktorých sa účtovníci nevyznajú. Ale inokedy ho prepadajú deprimujúcejšie úvahy: Nestal sa scenáristom príliš neskoro? V 60. a 70. rokoch sa v Paríži nedalo obedovať bez toho, aby sa nespomenul Kurosawa, Antonioni, Buňuel, dnes sú témou konverzácie politika, futbal a otepľovanie planéty. Čo bude s filmom, pýta sa mladý scenárista, ak producentská firma nie je schopná fungovať len preto, že šéfova asistentka odišla k lekárovi a vzala si aj kľúče od skrine so zmluvami?

Nejaký lepší flek

Nakoniec sa zúfalého scenáristu sám producent spýta, či by mu nevedel dohodiť nejaký bezpečnejší flek. Napríklad v knižnom vydavateľstve. Na otázku, čo by tam robil, odpovedal: „Prichádzal by som s nápadmi, dohadoval zmluvy. Jednoducho, robil by som to, čo tu. Pravidlá biznisu poznám, rýchlo by som sa zorientoval. A nehnevajte sa, viem aj čítať!" Mesačne by mu vraj stačilo 15­tisíc eur.

Jean­Claude Carriere na obale knihy Mon cheque píše, že zažil finančné klamstvá a bol z nich nahnevaný, spochybnený aj na nervy. Ale prežil ich. Spolu s Luisom Buňuelom je autorom oscarového filmu z roku 1972 Skrytý pôvab buržoázie. S druhým kamarátom Milošom Formanom napísal Taking Off, Valmonta a nedávno Goyove prízraky. Je veľký cestovateľ a zberateľ anekdot, má rád Indiu a mimoriadny zmysel pre životné absurdity. A hoci študoval a učil filozofiu, s radosťou zostavil Slovník hlúpostí. Pracoval s dalajlamom a o návšteve Prahy v roku 1968 napísal knižku Roky utópie.

V júni príde do Trenčianskych Teplíc na Art Film Fest, dostane tam cenu Zlatá kamera za prínos do svetovej kinematografii.