Len jeden z mnohých okolo básnika, prozaika, filozofa Egona Bondyho, ktorý sa narodil v Prahe v roku 1930 ako Zbyněk Fišer a posledné roky prežil v Bratislave. Prekvapivé pred niekoľkými rokmi bolo už to, že sa na trhu objavila Bondyho biografia Prvních deset let.
Útla, no šokujúca knižka pôvodne nemala vyjsť skôr ako päťdesiat rokov po autorovej smrti, po tom, ako čas obrúsi hrany a vezme jej silu kohokoľvek kompromitovať. Boli to totiž skutočne divoké spomienky. Začínajú sa koncom štyridsiatych rokov, keď sedemnásťročný mladík objavuje surrealizmus a prijme pseudonym Egon Bondy, a siahajú po polovicu ďalšieho desaťročia, keď v Československu naplno zúri stalinizmus a dusí slobodnú tvorbu, špeciálne tie menej konvenčné umelecké smery ako surrealizmus.
Koľko spomienok zodpovedalo realite po rokoch, ťažko overiť. No aj pri polovici z nich je kniha fascinujúcim čítaním, a najmä dokumentom doby, keď sa mladý básnik pohyboval kdesi medzi pražskou umeleckou bohémou a kriminálnym podsvetím.
Tomáš Mašín zúročil dlhoročné skúsenosti špičkového režiséra reklám. Výsledkom je vizuálne nápaditý film, v ktorom história nie je divadelnou hrou vo vŕzgajúcich kulisách, ale filmovou rečou presvedčivo evokuje päťdesiate roky minulého storočia. Mladého básnika hrá Kryštof Hádek, jeho osudovú ženu stvárnila Karolina Gruzska, slovenskú hereckú účasť zabezpečili Ľuboš Kostelný a Martin Huba.
Tri sezóny v pekle sú tri roky 1947 až 1949. Po boku filmov Pouta či Protektor je to ten lepší spôsob, ako sa český film vyrovnáva s minulosťou.
