Keď v Amerike vyšla kniha What the Dog Saw, viacerí fanúšikovia Malcolma Gladwella, ktorí v nej pri kúpe ani nelistovali, sa cítili podvedení. Je to výber z jeho publicistiky, a tak čitatelia jeho troch kníh a periodík, kam píše, mali často oprávnený pocit, že toto nie je jeho najlepšie dielo a že viaceré myšlienky medzitým použil inde. Na Slovensku však nemusíme byť takí prísni, publicistu Gladwellovho formátu tu nemáme, čiastočne aj preto, že by nemal kam písať.
Čakanie na bod zlomu
Dlhšie novinové články sú v podstate návratom k jeho koreňom. Gladwell najprv roky písal pre viaceré prestížne periodiká, ktorým viac než o obrázky ide o rozsiahlejšie texty idúce do hĺbky. A zároveň príťažlivo a jasne napísané. V jednej z kníh obhajuje teóriu, podľa ktorej treba mať v akejkoľvek práci odsedených 10-tisíc hodín a potom je šanca, že urobíte niečo výnimočné.
Kniha vydaná v roku 2000 mala príznačný názov Bod zlomu a na úspech si musela chvíľu počkať, kým ten bod zlomu prišiel. Presadil sa až keď mal tridsaťsedem. O päť rokov nasledovala rozporne prijatá kniha Blink (Záblesk), kde sa venoval intuícii a „mysleniu bez myslenia“, menej pochybností sa objavilo pri tretej knihe Výnimoční. V nej sa pozrel na ľudí, ktorí dosiahli čosi nezvyčajné, pričom dôraz kládol na to, ako sa na ich úspechu podieľali iní ľudia a prostredie. Bola to veľká rana všetkým, čo sa chválili, ako sa vypracovali sami a bez cudzej pomoci.
Kým nepríde niečo veľké
Čakanie na štvrtú veľkú knihu jeho americký vydavateľ vyplnil vydaním výberu z publicistiky, čo je logický, aj keď kritizovaný krok. Nemá žiadnu nosnú myšlienku ani tému, ukazuje skôr, že intelektuál sa môže venovať oveľa širšiemu spektru tém, než je len politika.
Autor píše spôsobom, aký je typický pre americkú literatúru faktu, zvyčajne rozpráva príbehy konkrétnych ľudí. Tie stoja aj za témami, ako je nedostatok pestrosti na poličke s kečupmi, zatiaľ čo horčica má mnoho podôb. Gladwell píše o jedle, psoch, rizikách lietania, výbere zamestnancov, sériových vrahoch, riešení bezdomovectva a ďalších témach. Na takmer žiadnu tému nie je skutočným odborníkom, iba si vždy prečíta dostatočné množstvo kníh a odborných článkov. Jeho redakcia mu umožní cestovať za ľuďmi, ktorých potrebuje navštíviť, a dá mu dostatok času na každú tému.
Texty v knihe Čo videl pes a iné dobrodružstvá majú rozmanitú úroveň, niektoré sú podnetné a zábavné, iné trpia nedostatkom nových ideí (a práve tie sa od Gladwella akosi automaticky očakávajú). Zvláštne je, že kniha nesie názov jedného z najslabších textov v nej zahrnutých, na záver ale autor prichádza s reparátom, keď v článku o psoch píše o zákaze pitbulov.
Niektoré témy sú príliš odborné a komplikované (kauza Enron), prípadne rozvláčne (kultúrna história farbenia vlasov), našťastie sú v menšine. Na lepší výsledný dojem pritom stačilo málo – editor mal nájsť silu a knihu zoškrtať približne o dvadsať percent.
