V Cannes cítia, že autorských filmov sa v USA vyrába menej.
Emir Kusturica raz rozprával o jednej svojej smutnej skúsenosti z Cannes. Šiel sa prihovoriť Francisovi Fordovi Coppolovi, povedať mu, že ho má rád. Coppola zostal trochu chladný, Kusturicu nebral veľmi vážne, evidentne nepoznal. V Spojených štátoch asi nebola rozšírená správa o jeho sláve, ani to, že už dvakrát vyhral Zlatú palmu.
Dnes je Kusturica predsedom poroty vedľajšej súťaže Istý pohľad a americkí filmári sú radi, keď ich do nej vyberú.
Dva pohľady
Pretože s americkým filmom je to v posledných dvoch rokoch na festivale v Cannes trochu zle, o Zlatú palmu nemá kto súťažiť. Zostavovatelia programu si to vysvetľujú tým, že väčšina hollywoodskej produkcie sa sústreďuje na tínedžerské publikum, populárne sú najmä 3D filmy a výroba autorských filmov je vzácnejšia. Vlani síce vznikli aj zaujímavé filmy, Sociálna sieť a Čierna labuť, v čase festivalu však neboli hotové. A tie, čo hotové boli, sa viac hodili do sekcie Istý pohľad.
Organizátori ju radi prezentujú ako rovnako dôležitú, v porovnaní s hlavnou súťažou je však predsa len trochu v pozadí. Tu asi len pánboh vie, aký je vlastne medzi nimi rozdiel, nie vždy je jasné, prečo výberová komisia v niektorých filmoch vidí kandidáta na Zlatú palmu a prečo v niektorých nie. Pretože dobré a zlé, výborné a nevydarené sú v obidvoch. Emir Kusturica bude tento rok posudzovať napríklad film Gusa Van Santa Restless.
Od eposu k etude
Tento americký režisér dostal Palmu v roku 2003 za drámu Elephant o násilí na školách. Prečo sa o ňu nemohol uchádzať aj tento rok, vysvetlil umelecký riaditeľ festivalu Thierry Frémaux takto: "Je trochu rozdiel medzi týmito filmami. Ako keby Gus Van Sant prešiel od komplikovaného osemstostranového eposu k jednoduchej, stopäťdesiat stranovej etude."
Povedzme, že v tomto prípade to naozaj vystihol. Film Restless je nežný a roztopašný, tak ako jeho dvaja hrdinovia - zaľúbení tínedžeri, ktorí sa zoznámili na jednom pohrebe. Ale keďže už obaja dospievajú, stihli spoznať konečnosť ľudského života a teda začínajú byť múdri, je to zároveň aj citlivý a vážny príbeh o smrti. O tých, čo odchádzajú a o tých, čo zostávajú.
Resuscitovaná legenda
Gus Van Sant sa vraj neurazil, že jeho film nie je v hlavnej súťaži. A teraz zrejme odvšadiaľ počúva chvály, že pre americký film objavil novú hviezdu. Dokonca by sa dalo povedať, že resuscitoval jednu jeho legendu: herca a režiséra Dennisa Hoppera, autora Bezstarostnej jazdy. Do filmu Restless totiž obsadil jeho syna. Henry zdedil jeho podobu, hlas, talent aj istú šialenosť v očiach.
Takže z tejto filmovej premiéry sa nakoniec stala veľká udalosť a sláva, ktorú hádam znevážil len sám Gus Van Sant, keďže si cestou na pódium nevytiahol z úst žuvačku.
Je Robert de Niro ješitný?
Festival v Cannes sa ešte len začal a už sa špekuluje, kto by mohli vyhlásiť za najlepšieho herca.
Na otváracom ceremoniáli premietali emotívny zostrih z najlepších filmov Roberta de Nira, keďže bolo treba s úctou privitíť predsedu hlavnej poroty. Polichotený de Niro začal rozprávať po francúzsky a podaril sa mu nechcený, a zároveň absolúte akceptovateľný preklep. Chcel zrejme vyjadriť vieru, že novú úlohu zvládne dobre, miesto toho povedal: "Dúfam, že som bol dobrý."
Pre hercov aj herečky bude iste cťou, keď ich práve takýto predseda poroty na konci festivalu vyzve, aby si prišli prevziať cenu za najlepší herecký výkon. Po prvých dňoch súťaže to vyzerá byť na Francúza Michela Piccoliho, okúzľujúceho vo filme Naniho Morettiho Habemus papam. Hrá v ňom novozvoleného pápeža, ktorý sa nechcel tváriť, že dokáže zahrať neotrasiteľného duchovného vodcu a prizná sa, že je z takej zodpovednej funkcie vydesený. Tak ako de Niro, aj Piccoli je už desaťročia hviezdou, na rozdiel od neho však hrá v posledných rokoch menej a vie si dať pozor na hlúpe filmy.
Matematicky by mal mať väčšie šance Sean Penn, pretože on hrá v dvoch súťažných filmoch: v Tree of Life Terrencea Malicka a v This Must Be The Place od Paola Sorrentina. Keďže je podobne ako predseda poroty vynikajúci herec, festivalové médiá ho vyhlasujú za favorita.
Akurát, že je tu jeden menší problém. Sean Penn je mladší ako de Niro, ale na svetových festivaloch dostal viac cien ako on, dokonca aj v Oscaroch ho už predbehol. Bude teda o najlepšom hercovi rozhodovať aj ješitnosť?
(kk)
