Ján Rybárik by sa v nedeľu dožil 90 rokov.
Akademický sochár Ján Rybárik venoval veľkú časť života okrem vlastnej výtvarnej tvorby aj reštaurátorstvu mnohých významných bratislavských pamiatok. Ako výtvarník zachytil všetky svoje aktivity aj v rozsiahlom fotografickom dokumentačnom diele, ktoré je významným svedectvom o prácach na záchrane najvýznamnejších historických artefaktov hlavného mesta.
Už niekoľko rokov po skončení 2. svetovej vojny sa J. Rybárik začal zaoberať rekonštrukciou plastickej výzdoby fasád na budove Reduty, kde sa majster prejavil okrem iného aj ako schopný organizátor a koordinátor činností všetkých zúčastnených profesií.
Nasledovala práca na reštaurovaní dómu sv. Martina, farského kostola Bratislavy, ktorý bol bez stavebnej údržby od konca 19. storočia. Počas dlhodobých prác spojených aj s prieskumom podzemia chrámu sa majster Rybárik zapojil aj do práce na úprave viacerých objavených historických častí pri rekonštrukcii paláca Bratislavského hradu.
Od prvotného poznávania jednotlivých diel cez postupné odhaľovanie pôsobenia veku i násilných poškodzovaní výtvarného a fyzického stavu pamiatok, odstraňovanie nahromadených negatív až po zvažovanie možných postupov pre dosiahnutie čo najpravdivejšieho obrazu objektov bol J. Rybárik v partnerskom kontakte so všetkými zúčastnenými výtvarníkmi, historikmi umenia, architektmi, archeológmi. Osobne viedol práce spojené s konzerváciou, náznakovou či úplnou rekonštrukciou figurálnych plastík, štukatúr, reliéfov a iných výtvarných častí pamiatok.
V širokom zábere majstra bola aj práca na rekonštrukcii sochárskych diel i celých kompozícií ako napríklad pomníky J. N. Hummela či S. Petofiho, Ganymedova fontána, Morový stĺp na Župnom námestí, fontána na nádvorí Starej radnice a iné. Reštaurácia, rekonštrukcia a dopĺňanie poškodených pamiatok v historickom jadre Bratislavy, na ktorej J. Rybárik pracoval, sa týka exteriérov aj interiérov takmer všetkých významných pamiatok.
Fasáda ministerstva kultúry.
Spomeňme napríklad objekty ako dom U dobrého pastiera, palác Nestor (dnes nemecké veľvyslanectvo), bývalá budova Tatra banky (dnes ministerstvo kultúry), Stará radnica, kostol kláštora Klarisiek, kaplnka sv. Kataríny na Michalskej ulici, nádvorie U červeného raka, budova Úradu vlády SR, budova Milosrdní bratia, Grassalkovičov palác, Mindszentyho fotoateliér, Dibrovo námestie a mnohé ďalšie.
Mindszentyho fotoateliér.
Citlivý a racionálny prístup majstra Rybárika k objektom, ktorým svojou prácou vracal život keď ich prebúdzal z hlbokého spánku, je odkazom, vďaka ktorému sa aj po desaťročiach od počiatkov reštaurovania historického centra hlavného mesta môžeme pozerať na pamiatky, z ktorých mnohé boli ohrozené či odsúdené na zánik.
Ján Rybárik s mimoriadnym sústredením zachytával na fotografie ako odkaz do budúcnosti všetky fázy rekonštrukčných prác od prieskumu cez realizáciu. Zanechal neuveriteľne obsiahly archív záberov, ktoré nemajú len strohý dokumentačný charakter, ale aj prvky reportáže a výtvarnej fotografie. Svojej záľube vo fotografovaní sa venoval ako pracovnej aktivite, ale aj ako koníčku vo voľnom čase. V podobe fotoseriálov nasnímal z veží kostolov bežne neprístupné pohľady na historické jadro Bratislavy. Okrem romantických záberov tak vznikla aj postupná dokumentácia nešťastnej demolácie Podhradia.
Pri spätnom pohľade na rozsiahle reštaurátorské dielo, dokumentačnú aktivitu a organizačné úsilie majstra Jána Rybárika je zjavná jeho výnimočná autorská zásluha na záchrane a predĺžení života mnohých najvýznamnejších výtvarných a architektonických pamiatok Bratislavy.
Autor: rm
