Režisér Nanni Moretti by po zvolení pápeža len tak netlieskal. Pre neho je to príbeh hodný psychoanalýzy aj drámy.
Prosím, Pane Bože, len nech to nie som ja. V Sixtínskej kaplnke zasadajú kardináli a volia pápeža. V tichej modlitbe sa zdôverujú, že sa ním stať nechcú. Čo sa stane s tým, kto získa najviac hlasov? Vo filme Nanniho Morettiho Habemus Papam úzkostne skríkne.
Psychiater vo Vatikáne
Film prišiel súťažiť do Cannes sprevádzaný legendou, že doma v Taliansku vyvolal nahnevané reakcie, medzi nimi aj nepriateľskú výzvu: Bojkotujte ho. Nanni Moretti vraví, že sa tým netreba trápiť, boli to izolované prejavy, nie reprezentatívne názory cirkvi. On sám hovorí, „žiaľ, nie som veriaci", ale tu sa dá vystačiť aj so striedmym rozumom. Habemus Papam nie je útočný ani urážlivý. Je to veselý film, akurát, že o vážnych starostiach.
Moretti považuje vplyv cirkvi v talianskej politike za neprimeraný, v komunikácii s verejnosťou aj vnútri cirkvi cíti manipuláciu. A nepopiera, že si schuti zahral psychiatra-ateistu, ktorého zavolali do Vatikánu, aby prišiel pápežovi pomôcť.
V Taliansku sa teda možno čakalo, že postavy budú nesympatické, vzťahy medzi nimi choré a neúprimné. Ale to ich musel prekvapiť.
Psychiater sa síce spočiatku divil dlhému zoznamu vecí, na ktoré sa pacienta nedalo spýtať, a že s ním nemohol byť sám. Ale potom sa vo Vatikáne začal cítiť dobre, aj kardináli si ho obľúbili.
A pápež zas nie je bezmocný a smiešny muž. Aj vo veľkej úzkosti zostáva dôstojný a šarmantný. Kedysi túžil byť hercom, hlásil sa na akadémiu umení. Po zvolení za pápeža si uvedomuje, že bolo spravodlivé, ak ho vtedy neprijali. Nikdy dobre hrať nevedel.
Načo opakovať škandály
„Vedel som, čo sa od filmu čaká. Keď vznikal, v médiách sa opisovali finančné škandály cirkvi aj škandály s pedofíliou. Ale načo hovoriť o tom, čo už poznáme," hovorí Nanni Moretti. „Ja ponúkam svoj Vatikán, svojich kardinálov a svojho pápeža. Na začiatku som síce použil autentické zábery z pohrebu Jána Pavla II., ale to sú jediné tri minúty reality. Potom sa už začína film."
So svojím pápežom neodkazuje na Benedikta XVI., predsa mu však ponechal ťažobu, ktorú človek cíti, keď do funkcie nastupuje po niekom úspešnom. Moretti si myslí, že pápež by sa nemal trápiť tým, či bude rovnako obľúbený, ale či dokáže byť reformný. „Máme pred sebou veľa nevyhnutných mien," hovorí jeho filmový hrdina, keď sa rozhodne prehovoriť. Dav na Námestí svätého Petra tlieska a víta jeho slová s nadšením.
Ibaže toho muža, ktorý stojí pred ním, vôbec nepozná. A nevie si predstaviť vnútornú drámu, ktorou prechádza, ani zodpovednosť z takej náročnej úlohy. Pre neho je to napríklad nadľudská úloha.
