FOTO – REUTERS
NEW YORK - Krvavočervené ferrari žiarilo pod svetlami reflektorov vedľa zeleného džípu a jaguár XKE. Pre učiteľku umenia Margaret Coylovú je to umenie. „Myslím, že to, čo robím, je moderné umenie,“ hovorí a s obdivom sa díva na model Ferrari formula 1. „Aj tu sú rovnako podstatné dokonalá funkcia i tvar.“
Otázka „Čo je umenie?“ uvádzala vstup do Múzea moderného umenia. Kládli si ju priaznivci umenia so zvedavcami z bezprostredného okolia Múzea, ktoré momentálne sídli v jasnomodrej budove potravinárskej fabriky v Queense.
„Je to tá najväčšia divočina, akú som kedy videl!“ povedal Bill Rozea, potriasal hlavou nad objektom Nadine Robinsonovej, drôtmi pokrytou stenou spojenou so staromódnym gramofónom, ktorý vyhrával zlaté staré hity. „Je to otvorená, pekná skúsenosť,“ povedal.
Múzeum moderného umenia (MoMA) v Queense sa bude po tri roky pýšiť špičkovými dielami moderného umenia od Picassa a Matissa po Van Gogha a Mondriana. A v blankytne modrom prostredí ich čaká ešte päť ďalších výstav.
Pôvodné Múzeum moderného umenia v srdci Manhattanu expanduje a prechádza veľkou, šesťstopäťdesiatmiliónovou rekonštrukciou, v rámci ktorej sa výstavná plocha zväčší o päťdesiat percent - na takmer šesťdesiattisíc štvorcových metrov a siene budú nielen väčšie, ale aj svetlejšie.
Najvzrušenejšími návštevníkmi v Queense boli ľudia z okolia, napríklad Fred Weiss, ktorý pracoval vo fabrike na potraviny, kým ju v roku 1991 nezatvorili. Hovorí: „Je zaujímavé prísť sem znovu a vidieť, čo sa s tým priestorom stalo.“
Yessica Diaz, ktorá býva štyri bloky od múzea, dlho študovala červenozlatý obraz ženy, maľbu Gustava Klimta Nádej II. „Chcem, aby tu múzeum zostalo. Nielen Manhattan je multikultúrny. MoMA Queens sem každého zavedie. A spojí ľudí.“ (reuters)
