O rok je v kinách film na mieru mestského diváka. Je v ňom trocha romantiky, pozvoľna miznúci svet dávnej tradície a najmä nadhľad. Ten máme my vzdelaní a scestovaní kluboví diváci nad vidiečanmi, takže film sa páči, to áno, ale žiť by tam nešiel nik.
Na pohľad je Osadné presne taký dokument. A predsa sa líši, a to asi tým, že v ňom nie je nič vypočítavé, nijaká móda ani šablóna. Osadné na východe Slovenska, to je dvesto obyvateľov, posledná zastávka autobusu a ďalej iba hory.
Čo je problém, obec vymiera - na dva krsty za päť rokov tu pripadá päťdesiat pohrebov. Kto môže, uteká do mesta, a z rusínskej dediny sa stáva chatárska oblasť. Hrdinami dokumentu sú traja muži, ktorí spojili sily, aby Osadné vrátili do života.
Kandidátom na rekord je tunajší starosta Ladislav Mikuláško, ktorý je v úrade tridsaťšesť rokov. Energie má dosť pravoslávny kňaz Peter Soroka, rád by tu vybudoval duchovné centrum. A napokon, je tu Fedor Vico, karikaturista a rusínsky aktivista s kontaktmi na dôležitých činiteľov, vrátane politikov.
Trojica zháňa peniaze, vybuduje v obci náučný chodník, pozýva delegácie a pritom vidí, že to všetko má zmysel. Dokonca dostanú pozvanie do Bruselu. Je tam možné niečo pre obec vylobovať? Z dedinky na kraji Európskej únie do jej centra prichádza starosta, kňaz, aktivista – a s nimi filmár a jeho štáb.
Marko Škop nenakrútil esej o tom, čo znamená život v centre a na okraji, ani grotesku o zápecníkoch a ich ceste do veľkého sveta. Rovnako nedovolil, aby sa do filmu vkradla falošná nádej v štýle - všetko sa darí, stačí sa posnažiť.
Vďaka tomu sa v lete 2009 v zahraničí opäť trochu debatovalo o slovenských dokumentoch. Osadné vyhlásili za najlepší dokument v Karlových Varoch, teda na festivale, kde už aj súťaženie znamená prestíž.
Streda 25. mája
20:15 (Dvojka)
