On sám mal len zopár pesničiek, ktorým dnes hovoríme hity. Aj jeho chronicky známe piesne ako Blowin‘ in the Wind, The Times They Are a-Changin‘ či Like a Rolling Stone sú viac známe z podania iných interpretov, ktorí ich spopularizovali, pričom milióny poslucháčov ani len netušili, že ich výhradným autorom je práve Bob Dylan.
Ale aj napriek tomu, že väčšinu života sa snažil žiť bokom od mediálneho zhonu a šoubiznisu, že vyzeral úplne priemerne a jeho spev pripomínal skôr krákorenie, stal sa jednou z najväčších legiend súčasnej hudby a jeho koncerty navštevujú tisícky ľudí, ktorí sa snažia uhádnuť, akú pesničku zo svojho repertoáru práve spieva.
Z dnešného pohľadu je Bob Dylan zúfalo nemoderný – jeho piesne pôsobia obyčajne a až pri niekoľkonásobnom počúvaní sa vynorí ich krása. Rovnako dôležité je poznať ich text, pretože Dylan je predovšetkým básnik, ktorý aj iných autorov naučil, že poézia by mala byť základom každej hudby.
V roku 1962 s priateľkou Suze Rotolo, ktorá mala dôležitý vplyv na jeho prvé piesne
Bítnickí básnici Michael McClure a Alen Ginsberg s Dylanom koncom šesťdesiatych rokov
23. júna 2004 prebral Dylan z rúk rektora škótskej univerzity St. Andrews
čestný doktorát za hudbu. Podobných ocenení má Dylan už viac ako desať
Bob Dylan počas koncertu v Šanghaji v Číne (28. apríl 2011), ktorý sa konal
pri príležitosti 50. výročia jeho prvého väčšieho verejného vystúpenia
