Peter Bebjak: Naše seriály sú kvalitnejšie ako české

Producent a režisér PETER BEBJAK hovorí o práci na reklame, úspešných seriáloch aj reality šou, ale aj o tom, že nakrúcať na Slovensku film je hotový zabijak.

Pred desiatimi rokmi založil spolu s Rastislavom Šestákom produkčnú spoločnosť D.N.A. Production. Odvtedy stál herec a režisér PETER BEBJAK za mnohými úspešnými seriálmi – od Najväčších kriminálnych prípadov Slovenska cez Mesto tieňov až po Doktora Ludskeho.

Pred niekoľkými týždňami mal premiéru váš film Marhuľový ostrov. O jeho prípravách sa však písalo už dlho predtým. Koľko to trvalo?

Päť rokov od chvíle, keď nám do D.N.A. priniesli Szidi Tobias s Petrom Lipovským scenár s tým, že by chceli, aby sme ho produkčne realizovali. Hľadali sme režiséra, oslovili sme nejakých ľudí, ale nevyšlo to. Nakoniec sme sa dohodli, že to urobím ja, našli sme spoločnú cestu, aby to vyhovovalo obom stranám. Hľadali sme peniaze, najprv od ministerstva a išla do toho aj televízia. Nebolo ich však toľko, aby sa film dal nakrútiť naraz, preto sa to naťahovalo.

Aké je to nakrúcať na Slovensku film?

Ťažké, je to zabijak. Po tomto obdivujem všetkých, ktorí si po revolúcii a osamostatnení na niečo také trúfli. Je to naozaj ťažká vec. Na Slovensku sa nedá urobiť kvalitný film, ktorý by zároveň aj zarábal. Filmy, ktoré dostanú podporu, majú skôr umeleckú ambíciu. Potom majú diváci pocit, že na Slovensku nemôže vzniknúť iný než depresívny, intelektuálne ladený film. No je to tým, že tu nie sú peniaze z iných zdrojov. Firmy dávajú peniaze na iné akcie, kde sa môžu lepšie prezentovať. To bude podľa mňa trvať dovtedy, kým tu nevznikne prvý film, ktorý niečo zarobí.

Kedy príde ten film, ktorý pritiahne divákov do kín?

Treba počkať. Už také pokusy boli. Zoberte si Bratislavafilm od mladého Jakuba Kronera. Teraz nakrúca druhý film. To je jedna z možných ciest – robiť nízkonákladové filmy s vidinou, že sa niečo vráti. No musia byť žánrové.

obr_1.jpg

Pred niekoľkými týždňami bežal na Jojke seriál Doktor Ludsky, v ktorom
dve hlavné postavy stvárnili Vladimír Kobielsky a Tomáš Maštalír

Vyštudovali ste VŠMU. Čo ste robili potom a čo bolo predtým?

Som z Chynorian, ale narodil som sa v Partizánskom. Chodil som tam aj na strojársku priemyslovku. Keď som končil, dal som si prihlášku na réžiu na VŠMU. Vtedy však neotvárali odbor, tak som si ju presunul na herectvo. Na prvýkrát ma neprijali, šiel som na casting do banskobystrického divadla. Na druhý rok som sa stadiaľ dostal na bábkoherectvo a herectvo.

Ale vyštudovali ste aj réžiu, nie?

Dokončil som herectvo, a keď som tam bol posledný rok, dal som si prihlášku aj na réžiu.

Veľký skok zo strojárskej priemyslovky.

Strojárstvo bol nezmysel, z núdze cnosť. Technické veci – kresliť, rátať – ma nikdy nebavili. No bolo to blízko dediny... (Smiech.)

Chápem, ale prečo umelecký smer?

Ja som celý čas, aj v Chynoranoch, aj v škole, fungoval v divadelných krúžkoch.

Čo prišlo po škole?

Robil som v Slovenskej televízii. Tóno Šulík tam bol šéfom zábavy a oslovil ma, aby som tam robil. S Mišom Kaščákom sme vyrábali hudobnú reláciu Brejk, ale robili sme aj priame prenosy veľkých koncertov, odovzdávania cien, reláciu Fun o piatej. Čiže zarábal som si vecami pre televíziu. Trvalo to dva roky.

Už desať rokov máte firmu D.N.A. Production, ktorá má za sebou množstvo seriálov. Ako vznikla?

Potrebovali sme zastrešiť výrobu reklamy. Dostali sme sa do kontaktu s človekom, ktorý rozbiehal biznis s jednou spoločnosťou. A potreboval pre ňu vyrábať reklamu. S Rasťom Šestákom sme už predtým spolupracovali na jednej protidrogovej kampani, tak nás oslovil. Keďže sme predtým nemali žiadny štatút, vytvorili sme spoločnosť D.N.A. Production.

Darilo sa?

Venovali sme sa najmä reklamnej tvorbe. Mali sme šťastie, že sme chytili veľkú reklamnú agentúru, ktorej klientom bol Eurotel. Vyrábali sme pre nich šoty. Potom však Eurotel kúpili Nemci, premenoval sa a zmenila sa aj reklamná agentúra, tak sme zostali bez práce a bez peňazí.

Čiže to spočiatku bola len reklama?

Sem-tam sme vymysleli niečo pre televíziu a ponúkli sme to. Tak vlastne vznikli aj Najväčšie kriminálne prípady. Dali sme to do televízie, všetkým sa to páčilo, ale nikto nepovedal, aby sme to robili. Našťastie, prišli VyVolení a tí nám pomohli preklenúť obdobie, keď sa nedarilo.

obr_2.jpg

Po seriáli Odsúdené zostali na Kolibe už len kulísy. Treba dúfať,
že to isté nezostane po pôvodnej slovenskej seriálovej tvorbe

Čo ste robili?

Každý niečo iné. Rasťo písal texty pre moderátora do štúdia a ja som strihal klipy o tom, čo sa v ten deň stalo a o jednotlivých účastníkoch.

To muselo byť hrozné.

Nie, bolo to úžasné obdobie. Vážne. Zrazu to bola práca, za ktorú sme každý mesiac dostali peniaze. To je veľký skok po období absolútnej stagnácie. Zrazu tam bolo úžasné spojenie ľudí – kameramani, dramaturgovia aj režiséri, s ktorými sme neskôr robili. Ďalšia vec – zrazu sme mohli televízii pomôcť v tom, aby tým programom dokázala poraziť Big Brother. To dokáže motivovať a ľudia, ktorí na tom robia, sa do toho snažia dať čo najviac. Ale vidíte tam najmä ľudí, ako fungujú, ako reagujú, ako s nimi dokáže štáb manipulovať. To je pre režiséra dôležité.

Chápem, že z profesionálneho hľadiska to bola škola, ale čo samotná šou?

Samotnú reality šou nehodnotím, na to môže mať každý vlastný názor. Súkromná televízia je na to, aby zarábala peniaze. Takže z hľadiska voľného trhu je najlepší program ten, ktorý pritiahne najviac divákov a najviac zarobí. Z morálneho hľadiska to, samozrejme, také jednoduché nie je. Dá sa na tom vidieť všeličo. Kto tam chce vidieť len sex a nadávky, vidí tam sex a nadávky, keď chce niekto vidieť, ako funguje ľudská skupina, nájde tam aj to.

Potom prišli vaše prvé dokumentárne seriály?

Áno. Už počas prvej série VyVolených nás oslovili z Rybníčkovej STV a povedali nám, že by mali záujem o Najväčšie kriminálne prípady. Vzbudilo to záujem aj u divákov a to nám naštartovalo cestu na televízny trh.

Čím si vysvetľujete úspech programu?

Existovala tu diera na trhu. Bol to kriminálny žáner, ale keďže na hranú vec neboli peniaze, robili sme to dokumentárnym spôsobom. Museli sme sa dostať k archívom, museli sme osloviť psychológov, vyšetrovateľov, očitých svedkov. Ostatné projekty vznikli vlastne tiež len pre dieru na trhu. Keď tu niečo nie je, ľudia o to majú záujem, preto vznikol aj seriálový boom.

Neskôr ste robili aj akčnejší seriál 112.

Najprv chcem povedať, že dokumentárny žáner sa zrazu stal fenoménom, ktorý dávala komerčná televízia v piatok v hlavnom vysielacom čase.

obr_3.jpg

Kriminálny seriál z produkcie D.N.A. Mesto tieňov (na snímke vpravo Marián Mitaš)
síce nebol veľkým diváckym hitom, ale dostalo sa mu pochvalných kritík

Stodvanástka bola realita, snímaná vonku na ulici. Boli to reálne prípady, reálni záchranári, hasiči a policajti. V ľuďoch je nejaká miera voyeurizmu, preto to mohlo fungovať. Stodvanástka po tom, keď ste prešli do Jojky, pokračovala aj bez vás. Necítili ste to ako krivdu?

V tom boli aj nejaké osobné veci, konflikt v rámci televízie. Mali sme asi pocítiť, že keď sme sa rozhodli robiť pre konkurenciu, pre nich už nebudeme robiť nič.

Nebol to podobný prípad ako Kriminálka Anděl na Nove?

Pre Markízu sme robili Mesto tieňov. Bol to prvý kriminálny seriál, bol urobený tak, že sa ľuďom páčil. Všimli si ho preto aj na Nove, tak sme ho za istých podmienok pod názvom Kriminálka Anděl vyrábali. Mimochodom, deväťdesiat percent sa nakrúcalo u nás. V Česku mal veľký úspech – podiel na trhu bol štyridsať – päťdesiat percent a televízia sa nakoniec rozhodla, že si to bude vyrábať sama. Pre nás to bol podraz, využili naše know-how. Chceli sme to aj právne riešiť, ale nakoniec nás prešla chuť. Nova potom prevzala kontrolu nad programingom televízie Markíza, tým sa tam dostali tí istí ľudia, čo boli v Nove. Dôsledkom bol napätý vzťah. Tak vznikol celý problém so Stodvanástkou.

Tie nezhody môžu aj za to, že Markíza stále neodvysielala druhú sériu Mesta tieňov, seriálu, ktorým ste sa asi najviac preslávili?

Nie, to nie je dôvod. Seriál vznikol v čase krízy a peniaze doň vložené by sa prostredníctvom reklamy nevrátili. Čakajú, kým sa oživí trh. Ale to vie televízia, ja to neviem zhodnotiť. Bolo to vyrobené pred tromi rokmi. Medzitým však vzniklo veľa seriálov a bojím sa, či to už nie je staré.

Kriminálka – to bola tiež diera na trhu?

Áno, ale hlavne sme museli presvedčiť niekoho v televízii, aby do toho šli. Mali veľkú nedôveru, mysleli si, že na Slovensku nie sú ľudia, čo by vedeli nakrútiť kriminálku, ktorá by mala aj napätie, aj akčné scény, aj by bola vierohodná. Na vlastné náklady sme vyrobili štyri scény ešte s Ľubom Pavlovičom ako hlavným vyšetrovateľom – scéna, kde nájdu mŕtvolu, scéna vyšetrovania a naháňačka. Televízii sme ukázali, že sú tu aj dobrí maskéri, aj kameramani, ubezpečili sme ich o tom, že sa to dá urobiť. Tak to zobrali.

Pred dvomi rokmi ste spomínali, že prvej sérii seriálu nakoniec uškodilo nasadenie.

Bežalo to v apríli, máji, júni, keď sa oteplieva, a navyše, v piatok večer. Mladšiu generáciu tak nezískam.

Ako by z pohľadu spolumajiteľa produkčnej spoločnosti mala vyzerať televízia, s ktorou spolupracuje?

Predovšetkým by mala mať odvahu. Televízie berú veci, ale rady vidia, že mal daný typ programu úspech aj inde. Chápem, že peňazí nie je toľko, aby veľmi riskovali, aby si mohli dovoliť päť prešľapov na jeden úspech. No odvahu by mali mať.

Aké je to rokovať s televíziou?

Trh nie je veľký. Televízie si, samozrejme, diktujú podmienky, ale produkčných spoločností, ktoré dokážu vyprodukovať adekvátny produkt, nie je tak veľa. Je to o vzájomnej úcte. Nie je to tak, že by televízie ukazovali, aké sú silné oproti produkčným spoločnostiam.

obr_4.jpg

Seriál z väzenského prostredia mal byť pôvodne o mužoch, nakoniec
však vznikli Odsúdené, ktoré sa prekvapujúco dočkali troch sérií

Je medzi produkčnými spoločnosťami konkurencia?

Čo vy a Fabrika Andyho Krausa – obe spoločnosti robia pre Joj... Konkurencia je všade, ale dôležité sú televízie – ony si vyberajú, čo chcú a kto to bude realizovať. Našťastie, v Jojke sú produkcie rozdelené podľa druhu programov. Nemusíme robiť nejaké zákulisné ťahy, aby sme získali program, o ktorý majú záujem ďalšie produkčné spoločnosti.

D.N.A. – to ste vlastne len vy a Rastislav Šesták, alebo je to širší okruh ľudí?

Vykryštalizovalo sa to tak, že existuje skupina spolupracovníkov, ktorí robia s našou firmou. Neznamená to, že by nerobili aj niekde inde, ale pracujú hlavne s nami. Z režisérov sú to Robo Šveda, Lukáš Hanulák, Albert Vlk, ja, Gejza Dezorz, z kameramanov Martin Žiaran, Tomáš Zednikovič, pri scenáristoch je to voľnejšie. Keďže vlastne niečo robíme celý rok, máme aj stály štáb.

V súčasnosti Joj i česká Prima vysielajú váš seriál Aféry, označovaný za nízkonákladový. Čo to presne znamená?

Sú dané pravidlá, čo sa môže a čo nie: koľko hercov, koľko lokácií, aké lokácie môžeme použiť. Prispôsobujeme sa balíku peňazí. Sme limitovaní. Ja by som rád robil každý týždeň nového Ludskeho alebo Mesto tieňov, ale sú nejaké limity a my sa ich musíme držať.

Na jeseň skončili po troch sériách Odsúdené.

Ku koncu som mal pocit, ako keby scenáristom dochádzali nápady. Iste je tam nejaké opotrebenie. Možno by sa to dalo robiť aj inak, ale v tom prípade by sa musel seriál viac nakrúcať v exteriéroch, museli by sa viac rozohrať príbehy jednotlivých väzenkýň. To je zase zvýšenie prostriedkov. V televízii si povedali, prečo ničiť značku, a stopli to, keď o Odsúdené ešte bol záujem.

Aká je slovenská seriálová tvorba?

Kvalita slovenských seriálov je, čo sa týka realizácie, remesiel, produkcie a postprodukcie, vyššia ako kvalita českých seriálov. Nehovorím o obsahu, ale z technickej stránky sme na tom lepšie. Dostať sa však tam, kde je Česká televízia, ktorá vyrába veľké množstvo seriálov a televíznych filmov, to ešte potrvá. A hlavne sa ničoho neboja – vyrábajú horory, kriminálky, komédie. Z toho kvanta sa nájdu tri-štyri seriály, ktoré budú kvalitné. Tak je to aj s filmami.

Pred niekoľkými týždňami medialne.sk uverejnilo rozhovor s riaditeľom TV Joj Františkom Borovským, ktorý sa vyjadril, že Markíza tým, že nasadila Šeherezádu, berie prácu domácim tvorcom. Čo vy na to?

Tak to je. Keby taký úspech ako Šeherezáda dosiahol ktorýkoľvek slovenský seriál, nič lepšie by sa nemohlo stať. Ale tým, že je to akvizícia, môžu si v televíziách povedať, načo vlastne vyrábať vlastné seriály, dávať do nich veľa peňazí, keď stačí nakúpiť v zahraničí. Chápem, že čísla sú dôležité, ale už ide na TV Doma ďalšia turecká telenovela... Keby to pokračovalo, môžu naozaj prísť o prácu ľudia z produkcie, herci, všetky profesie, ktoré sa venujú pôvodnej tvorbe. Ale možno už ďalšia telenovela nezafunguje.

obr_5.jpg

Tlačová konferencia k filmu Marhuľový ostrov. Zľava kameraman Martin Žiaran,
autor hudby Juraj Dobrakov, režisér Peter Bebjak a producent Rastislav Šesták

Peter Bebjak (1970)

Vyštudoval herectvo a réžiu na VŠMU. Pôsobil ako divadelný i televízny herec a účinkoval aj vo filmoch Hana a jej bratia, Quartétto alebo Neverné hry. V roku 2001 založil spolu s Rastislavom Šestákom produkčnú spoločnosť D.N.A. Production, ktorá stojí za dokumentárnymi seriálmi Najväčšie kriminálne prípady, 112, Najväčšie tragédie Slovenska, Záhady SK, hranými seriálmi Mesto tieňov, Odsúdené, Aféry, Doktor Ludsky a Ako som prežil. Nedávno mal premiéru jeho celovečerný film Marhuľový ostrov. Okrem režírovania sa venuje písaniu námetov a scenárov.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 750
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 826
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 224
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 000
  5. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 695
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 574
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 232
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 933
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 781
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 013

Téma: TV Oko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál vraj nesúhlasí s niektorými postojmi predsedu strany Sulíka.

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej viala v pozadí slovenská vlajka.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

ŠPORT

Češka je hviezdou biatlonu, no je rozhodnutá skončiť kariéru

Gabriela Koukalová získala na MS tri medaily.

Neprehliadnite tiež

Vo filme odpratával mŕtve telá. V práci ich umýva

Géza Röhrig spomína, že oscarového Saulovho syna pred dvoma rokmi na Berlinale nechceli.

Vykrádal cudzí hrob. Nový autor série Millenium však trest nedostal

Slávne severské krimi zarába milióny, do kníhkupectiev príde už piaty raz.

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop