Ani dlhý, ani nudný. Ešte horšie! Film L' Artiste je anachronizmus.
"My tu vo Francúzsku máme trochu väčšiu tolerantnosť voči nude," hovorí umelecký riaditeľ festivalu v Cannes Thierry Frémaux. Tým sa dá vysvetliť, prečo sa tam stále nájdu producenti, ktorí sú schopní zaplatiť filmy, jemne povedané, s dlhou rozprávačskou štruktúrou, alebo také, čo sa maskujú pod názvom autorský film.
Tento rok však vo Francúzsku vznikol celkom iný film. Nie je ani dlhý ani nudný, len preň treba vytvoriť špeciálnu kategóriu: anachronizmus.
L’ Artiste (Umelec) je čiernobiely a nemý. V Cannes ho pôvodne zaradili mimo hlavnú súťaž, zrejme ako ďalšiu kuriozitu popri Pirátoch z Karibiku v 3D. Potom ale celkom správne zmenili názor. Lebo veď ak sa ešte filmári dokážu vyjadriť bez slov, vedia vystihnúť to zásadné a duchaplne si pri tom pomáhať dekoráciami, hudbou, tieňom a svetlom, tak potom si zaslúžia súťažiť o Zlatú palmu.
Toto je prekonané?
Artiste má aj primeranú tému, je to príbeh o hollywoodskom hercovi z 20. rokov minulého storočia. Slávnom, ale neposlušnom. Uškŕňal sa nápadu nakrúcať hovorený film a nepočúval, keď mu producent hovoril: "Nemal by si sa smiať, George, toto bude budúcnosť." A preto skrachoval a preto ho potom v snoch strašil zvuk.
Režisér Michel Hazanavicius najprv niekoľko rokov chodil do francúzskej Cinematheque a študoval si tam pravidlá nemého filmu. Potom niektoré triky od starých klasikov (Murnau, Frank Borzage) odkukal, a niektoré, priznáva, rovno ukradol. Aj tak si však musel nájsť vlastnú cestu, pretože dnes sú diváci náročnejší ako kedysi.
Po deväťdesiatich rokoch vývoja kinematografie sú už zvyknutí na všelijaké triky a treba ísť na nich prešibane.
Nakoniec bol z premietania Umelca trochu aj smutný zážitok. V Cannes sa rýchlo rozšírilo, že je to skvelá zábava a na opakované premietanie stálo v rade minimálne dvakrát toľko ľudí, ako sa do kina malo šancu dostať. A predsa je zrejmé, že nemý čiernobiely film je už prekonaný. Stalo sa to už v roku 1929...
V Hollywoode nemožné
Producent filmu Thomas Langmann si myslí, že zázračne zohnané peniaze sa mu vrátia, lebo ľudia chcú vidieť originálny film. Mal taký pocit už pri nakrúcaní v Hollywoode. Okrem toho, že herec v hlavnej úlohe Jean Dujardin mal k dispozícii kaderníka Georgea Clooneyho a maskéra Al PAcina, každý deň za malou skupinou Francúzov chodili starí remeselníci a ponúkali svoju pomoc.
"Američania boli veľmi pobavení a dojatí," hovorí. "Zjavne boli vďační, že niekto si dal námahu vyrozprávať ich príbeh a dokonca formou, ktorá už u nich nie je možná."
