BRATISLAVA. V Meulensteen Art Museum Danubiana sa stretla netypická dvojica výrazovo odlišných autorov: Rudolf Sikora a Ilona Keserü z Maďarska.
Sikorova stručná retrospektíva Človek konečne vie... predstavuje cez nosné témy esenciu jeho celoživotnej tvorby. Už začiatkom 70. rokov sa stáva jeho hlavnou témou kozmológia. Kladie si otázku, aký má zmysel naša existencia vo vesmíre a ukazuje, akú stopu v ňom zanechávame. Skúma predovšetkým vzťah človeka a univerza, zaoberá sa minulosťou civilizácií, prítomnosťou aj budúcnosťou. Venuje pozornosť štruktúre spoločnosti, ktorú symbolicky vyjadruje cez motív pyramídy. Dôraz kladie na ekologickú tému, znak výkričníka sa stáva symbolom pre devastujúci prístup ľudstva k životnému prostrediu.
Vytvára si vlastnú symboliku, volí prevažne lakonické výtvarné prostriedky, často zo sféry vedeckej analýzy – grafy, tabuľky. Čoskoro opúšťa maľbu v prospech fotografie, koláže, serigrafie a začína používať rôzne autorské techniky, v ktorých jednotlivé postupy kombinuje.
Keď sa v druhej polovici 70. rokov obracia k téme osudu jednotlivca, na vyjadrenie života používa tri znaky, hviezdičku pre zrod, šípku pre bytie a krížik pre smrť. Do diel vstupuje aj sám autor reprodukovaný vo fotografii, alebo zanechávajúci stopu odtlačkom svojich rúk. Koncom 80. rokov sa vracia späť k maľbe, avšak aj tu zostáva naďalej stručný, vystačí si s redukovanou farebnosťou a plochou pokrytou niekoľkými symbolmi.
V 90. rokoch sa zdrojom inšpirácie stáva tvorba Kazimíra Maleviča. Sikora vytvára cyklus symbolických hrobov pre Maleviča, skutočné miesto odpočinku tohto ruského maliara je totiž neznáme. Hlavné prvky Malevičovej tvorby slúžia ako základ na nové kompozície. V súčasnosti sa autor vracia k jednotlivým témam a súvislostiam medzi nimi.
Ilona Keserü využila druhé podlažie na prezentáciu veľkorozmerných malieb prevažne z posledných rokov expozíciou Farba – radosť – obraz. Autorka, vstupujúca na scénu začiatkom 60. rokov s abstraktným prejavom, sa v súčasnosti zameriava na výrazové možnosti farieb, niekedy až na hranici akceptovateľnej striedmosti. Maľby vynikajú voľným gestom, ktoré popiera ich dekoratívnosť.
Spojenie oboch autorov vytvára isté napätie a umožňuje si vybrať dynamickejšiu alebo hĺbavejšiu polohu súčasného umenia.
Autor: Sabina Jankovičová
