Filmové postavy Pedra Almodóvara vždy žili v morálnej autonomite. Tentoraz sú schopné svojim nepriateľom zmeniť celé telo aj s pohlavím.
Pred tromi dňami sa na festivale v Cannes ukázal dánsky režisér Lars von Trier s filmom Melanchólia o konci sveta. Vzápätí prišiel zo Španielska Pedro Almodóvar a priniesol mu aj odpoveď – so svojou science fiction La piel que habito (Koža, ktorú obývam).
„Koniec sveta nebude, ale myslím si, že sme sa dostali na hranicu súčasnej podoby ľudstva,“ povedal včera v rozhovore pre SME. „Ja to už zrejme neuvidím, uvidia to však tí, čo sa dožijú konca tohto storočia.“
Chirurg psychopat
Pedro Almodóvar začal byť v poslednom čase trochu striedmejší vo svojej filmárskej estetike, ale to, o čom rozpráva, je hádam ešte intenzívnejšie a odvážnejšie ako kedysi.
Tento jeho film je o talentovanom chirurgovi a zároveň brutálnom psychopatovi, ktorý bez akejkoľvek ľútosti využíva svoje úspešné vedecké experimenty na menenie identity svojich pacientov. A z túžby po pomste preoperuje muža na ženu.
„Nevieme, kam nás tieto experimenty povedú,“ hovorí. „Už je možné preniesť do ľudského tela genetickú informáciu z iného živočíšneho druhu. Vedci vravia, že svoje výskumy pozastavili, ale je možné, že v nich pokračujú tajne. Ak áno, potom pojem stvorenia dostane nový zmysel.“
V jeho hereckom tíme sa znovu objavil Antonio Banderas. Dvadsať rokov spolu nerobili, z náznakov vyplýva, že sa trochu pohádali. Pedro mu vybral ozaj pozoruhodnú postavu na udobrenie.
Chorý chirurg prejavuje svoju brutalitu bez toho, že by prejavil akékoľvek emócie, všetko robí chladne a bez výrazu.
Mohol by to byť krvavý horor plný akcie, Koža, ktorú obývam, je však psychologický film a teror je vnútorný, skoro až skrytý. Chirurgova obeť dokáže prežiť napriek tomu, že jej nanútili novú sexuálnu identitu, a až keď sa film skončí, sa človek môže začať pýtať, ako sa jej to podarilo.
Po konci diktatúry
U Almodóvara je to väčšinou tak, že jeho postavy prežívajú vďaka tomu, že tak trochu nerešpektujú zákony a bežnú morálku. To ešte pochádza z čias, keď sa v Španielsku končil diktátorský režim.
„Vtedy sme začali žiť v morálnej autonómii. Oslobodenie od diktatúry bol v mojom živote najdôležitejší okamih. Samozrejme, mám už aj nové témy, čím som starší, tým viac myslím na smrť a plynutie času. Ale najdôležitejšia pre mňa zostáva a asi aj zostane téma morálky,“ hovorí Pedro Almodóvar.
