Ladislav Chudík: Kam by sme došli, keby sme hrali len kladné roly?

Frajerský fúzik si založil nedávno, aby si ho nemusel v divadle prilepovať. Každý deň sleduje slovenské aj české noviny, živo diskutuje o komentároch, no o blížiacich sa 87. narodeninách LADISLAV CHUDÍK hovoriť nechce.

Ladislav Chudík (1924) herec a pedagóg. Od roku 1944 je členom Činohry SND, doteraz vystupuje v inscenácii Tančiareň, pedagogicky pôsobil na VŠMU. Do povedomia sa najviac dostal postavou primára Sovu v seriáli Nemocnica na kraji mesta. Účinkoval aj v desi(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Ste vášnivým fanúšikom, vaše zápisky z hokejových MS 2002 sme si mohli prečítať aj vo Víkende. Aký bol pre vás najemotívnejší moment týchto majstrovstiev?

Priznať to musím, bolo mi strašne smutno, že sme neprešli ani do štvrťfinále. Šport má človeku ponúknuť životodarnú silu, ak sa mu to nepodarí, tak sme „schudobnení pod oblohou“. Naši hokejisti vedia, že za sebou majú vernú masu priaznivcov. To sa ukázalo aj tým, ako ľudia dokázali prijať prehru a v plnom počte sa prišli poďakovať a rozlúčiť sa s nimi. To oceňujem. Ja s mojimi osemdesiatimi siedmimi rokmi sa solidarizujem s hráčmi, čo majú 36-37 rokov. Čakajú, kedy sa skončí ich športová kariéra. Nečudujem sa, že sa Demitra rozplakal.

Ako ste sa vyrovnali s vypadnutím nášho družstva?

Ja som si na obranu vymyslel, že keď mi vypadne môj slovenský mančaft, budem mať pripravenú liečbu – začnem podporovať Čechov a Fínov. Taká starecká filozofia, aby som sa vnútorne nezrútil a zostal verný športu a pozeral sa ďalej. V tomto zmysle bol bôľhoj na moju ranu dobrý – jedni odišli so zlatom a druhí s bronzom.

Prečo práve Fíni?

Bol som kamarátom Gustáva Bubníka. Jeho si Fíni pozvali, aby ich trénoval. Navyše ich je ešte menej ako nás Slovákov.

Myslíte si, že Slováci Čechom ich úspech na tohtoročných majstrovstvách dopriali, alebo im skôr závideli?

Závidel som im aj ja, ale rozhodne bolo viac tých, ktorí Čechov podporovali. Nemali by sme rozbiť túto väzbu. My divadelníci pokračujeme v spolupráci, existujeme stále ako bratia. Je to dôležité. Viete, čo všetko sa môže stať, keby sa rozpadla únia? Neslobodno stratiť partnera, s ktorým sme žili a máme vytvorené hlboké väzby.

Čo sa vám na bratislavskom hokejovom šampionáte najviac nepáčilo?

Rabovanie dánskych hokejistov, ktorým vraj ukradli veci v hodnote 35-tisíc eur, to sa ma dotklo. Ale nešlo len o jednu krádež. Boli až tri! V Lidových novinách ma pobavil blog Ľuboša Palatu, ktorý písal o majstrovstvách sveta v hokeji 2031, ktoré sa majú podľa plánov opäť konať na Slovensku. Citoval tajnú štúdiu Slovenského prognostického ústavu, podľa ktorej sa „budú zápasy odohrávať v Banskej Bystrici a Martine, lebo Bratislava a Košice budú v tej dobe už súčasťou Federácie karpatskej kotliny, ktorú vytvoril uhorský regent Viktor Orbán po úspešnej akcii s rozdelením maďarských pasov. Zahraničným účastníkom opäť odporúčajú nebrať si so sebou väčšie množstvo peňazí ani drahé veci, pretože krádeže v hoteloch budú rovnako pravdepodobné ako v roku 2011. Favoritom týchto majstrovstiev bude Čína.“

Trochu sa bojíte toho, o čom Palata vo svojom stĺpčeku vtipkuje?

To by bola veľká debata.

Pri ruskej hymne zaznelo na štadióne pískanie. Čo ste si vtedy pomysleli?

Nemalo by sa to stať. Slováci vždy prijali toho, kto zaklopal, otvorili mu dvere a nachovali ho. Toto nesmie odísť z našich pováh, to musí byť naše dobro, nemôžeme stratiť tento náš morálny kredit.

Vy ste sám nikdy netrénovali hokej?

Môj otec mi nechcel kúpiť kanady, mal som len kvintovky, v nich som fároval Čiernym Hronom hore až do Kamenistého, bola to inak nádhera. V Kremnici už bolo klzisko, mohol som tam chodiť trénovať – ale nie, nekúpili mi tie kanady. Aj teraz sú ľudia, ktorí majú nadané deti, ale nemajú peniaze, aby ich deti trénovali hokej. Na to by mali pamätať kompetentní činitelia.

Keby ste mali zostaviť All Stars Team pre národnú divadelnú ligu, koho by ste nominovali?

Ja už môžem mať istý dedovský odstup a vidieť svojich kolegov očami vďačnosti. Nechcem sa dištancovať od diania v divadle, ale nechcem, aby som niekoho nedajbože mentoroval. Akurát môžem o svojej skúsenosti rozprávať, ak by sa ma niekto opýtal. Zanovito chcem udržať v sebe rovnováhu vkladov a kladov, aby som použil slovnú hračku. Ja som mal vždy úctu k starším, ale s ňou sú vždy veľké komplikácie, lebo vždy si jedna generácia odžije svoje a druhá naberie vlastné farby.

V 87 rokoch stále vystupujete na scéne SND, predvlani ste dokonca nakrútili film. Ako sa to dá?

Udial sa zázrak, ale nielen to! Dočkal som sa nominácie na Českého leva. Už nominácia bola - čestné pionierske - pre mňa ocenením. Nakoniec som dostal aj cenu – ako pointu svojho hereckého života.

Krutý eštebák, ktorého ste hrali vo filme Kawasakiho ruža, zostáva nepotrestaný a verejnosťou prakticky nepoznaný. Ako by sa mala spoločnosť vysporiadať s takýmto zlom?

Nemôžem radiť múdrejším, neviem, akým spôsobom by sa to malo urobiť, ale rozhodne tak, aby odznelo v ľuďoch, aby to nebolo len poprášené popolom.

Ako sa vám hrala podobne negatívna postava?

Mám otvorenú škálu, pokúšam sa byť pripravený na diferencovanejšie charaktery, chcel som sa dotknúť aj krutovládcov, hral som Macbetha, ale aj toho najodpornejšieho nacistického lekára Mengeleho. Jedna moja dobrá známa po predstavení so slzami v očiach povedala: Ale Lacko taký zlý nie je. To však patrí k divadlu. Kam by sme došli, keby sa v súbore chceli hrať len kladné roly? Bolo zaujímavé zistiť, keď som pri skúškach paličkou pichal do väzňov, že mám v sebe vnútorné náboje, ktoré sú mojou človečinou, vývinom a výchovou utlmené. A práve herecký talent je schopný ich z človeka vytiahnuť a pomôcť k účinnej charakteristike postavy.

Čo považujete za najväčšie zlo?

Nebudem hovoriť všeobecne o ľudstve, ale akékoľvek týranie a ubližovanie. A keď ide o deti, je to totálna zvrátenosť. Videl som dokument o tisíckach listov Nemcov führerovi. Bolo v nich toľko nebezpečnej zaslepenosti. Ako sa mu ľudia doslova podkladali, aká oddanosť sa ozývala v ženách k človeku, ktorý mal v sebe diabla!

Raz ste napísali: Práca ako droga, poézia ako pohladenie. Čo vás na nej tak nadchýna?

Dotýkam sa sveta básnikov, ktorý je obrazom nášho života, ale nie celkom prítomnou realitou. A môže to byť lepšie vyslovenie toho, o čom všetci hovoríme. Žil som od mladosti v službe básnikov – Milan Rúfus, Ján Kostra a Jaroslav Seifert mi boli najbližší. Na vojne v Znojme som objavil Seifertovu Romancu o víne. Nadchla ma tak, že som sa ju naučil ihneď naspamäť. Na jeho básniach som sa učil češtinu. Oveľa neskôr som sa Seifertovi odhodlal napísať list, z čoho potom vznikla naša korešpondencia. Jej knižný záznam vyjde opäť na jeseň pod názvom Tichý dvojhlas.

Seifert vám mohol byť aj osudným. Spomenuli ste ho v televíznom programe Kreslo pre hosťa. Uvedomovali ste si, že si môžete poškodiť, ak spomeniete básnika, ktorého režim zaznával?

Nerozmýšľal som, či mi to prejde. Myslel som si, že nie je hriechom zarecitovať erotickú básničku - Až jednou. Z toho vznikol poplach, asi najväčší v Bratislave na Mestskom výbore komunistickej strany. Bol som vystavený odsúdeniu, išlo to až do absurdností, vraj som chválil slovenský štát, keď som povedal, že vtedy bolo možné prísť po maturite priamo do SND. A vyčítali mi súčasne, že som v rozhovore nepochválil socialistický režim. Mal som šťastie. Miroslav Válek vtedy už bol ministrom, ale zároveň aj mojim básnikom, dostal úlohu so mnou prísne pohovoriť, čo aj urobil. Nakoniec Kreslo pre hosťa vysielali iba raz bez reprízy, ale na Vianoce. Nakrútilo sa pol roka predtým v júni.

Aké je vaše osobné sčítanie k máju 2011?

Ja si nemusím robiť inventúru, za mňa to robí teatrológia a kritici. Toto, čo ste mi ponúkli nedávno v SME uverejnením mojich hokejových zápiskov, bol jeden z pohárov cti. Priznám sa, mňa to až dojalo. Dlho by som listoval v pamäti, či som mal niečo podobné uverejnené zo zápisníka. Moje skutočné resumé je ale v časopise Slovenské divadlo v článku Ladislava Čavojského. Priložil by som si ho k svojmu sčítaniu, tak je to krásne napísané. To viete, pri takom súhrne si uvedomujem, čo všetko v mojom živote bolo. Teraz sa začínajú bodky, človek nevie, koľko bodiek ešte môže byť...

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  3. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  4. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  5. Zábavný aj sebavedomý
  6. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  7. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  8. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  9. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  1. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  2. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  3. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  4. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  5. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  6. Prednáška holandského veľvyslanca na EU v Bratislave
  7. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  8. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  9. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  10. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 24 624
  2. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 5 542
  3. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 4 967
  4. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 670
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 3 958
  6. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 781
  7. Zábavný aj sebavedomý 3 510
  8. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 204
  9. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 2 929
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 538

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Pred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu

V sobotu 25. marca je 75. výročie prvého transportu Židov do koncentračného tábora v Osvienčime.

KOMENTÁRE

Varšava chce zavrieť Tuska. A s ním poľskú demokraciu

Poľsko začalo s kriminalizáciou politických protivníkov.

SVET

Nemecká babička prešla celý svet. V Berlíne ju vítali davy

Bývalá šéfka berlínskej autopredajne s opelmi je vyučená automechanička. Takmer 80-ročná Nemka začala cestu okolo sveta v roku 2014.

KULTÚRA

Gorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je experiment

Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.

Neprehliadnite tiež

Gorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je zaujímavý experiment

Pohrávajú sa s technológiou virtuálnej reality a poukazujú na svet plný úzkostí. Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.

Najlepší český film použil pri vstupe do kín Benešovu diplomaciu (recenzia)

Masaryk je i napriek dvanástim Českým levom remeselne nadpriemerný film.

Danka prirovnali k tučniakovi z Nórska. Obnovená relácia Sedem sa vydarila

Lasica, Leško a Kňažko opäť komentujú politické dianie na Slovensku. Vyhovoval by im skorší čas.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop