Mali ste najlepší koniec zo všetkých koncov, povedal režisérovi Aramisovavi predseda poroty v súťažnej sekcii mladých talentov.
„Stretnime sa v paláci pri kinosále Buňuel, potrebujem sa na terase prezliecť a pomôcť s manžetovými gombíkmi. O trištvrte na jedenásť ideme na večeru s Michelom Gondrym,“ hovoril v piatok večer do telefónu slovenský režisér Aramisova.
Na vine je súťaživosť
Na festivale v Cannes sa v sekcii Cinéfondation premietal jeho študentský film Cagey Tigers, čo znamená, že ho vybrali medzi pätnásť mladých talentov. Michel Gondry, režisér oscarového filmu Večný svit nepoškvrnenej mysle, bol ich porotcom.
„Súťaž sme nevyhrali, ale od Gondryho máme pochvalu, povedal, že náš koniec sa mu páčil najviac zo všetkých koncov,“ vraví Aramisova. V jeho filme sa dve najlepšie kamarátky zaľúbia do toho istého muža, a jedna z nich si na záver zanadáva na všadeprítomnú súťaživosť.
Už chodia pozvánky
To, že si Aramisova zapínal manžetové gombíky, znamená, že nakoniec zohnal smoking. Pred cestou do Cannes s tým mal problémy. Skladateľ Michal Novinski, autor hudby k filmu Kuky se vrací, mu však nechal odkaz, aby sa ozval kostymérke Katke Hollej. „Pred odchodom sme v Prahe obehali požičovne a vybrali, čo mi sedelo. Musím im poďakovať, oni sa mi naň zložili.“
Keď prišiel do Cannes, starostlivosť pokračovala. Organizátori mladým režisérom na každý deň prichystali nejakú akciu a pre istotu ich ráno budili telefónom, aby nezaspali.
Pripravili im stretnutia s médiami a ich filmy sprístupnili filmovým profesionálom. „Už mi prišlo niekoľko mailov zo svetových festivalov, Cagey Tigers chcú do Pekingu aj do Trenčianskych Teplíc, kde ma doteraz nikdy nechceli,“ smeje sa.
Prespať Kaurismäkiho
Smoking bolo treba na večerné projekcie, aj na to organizátori mysleli a režisérom naň odkladali lístky. Aramisova túžil len po jednom filme - Le Havre. „Priletel som a hneď vidím, že práve hrajú Kaurismäkiho. Lístky už boli fuč, tak som žobral. Nič nechcem vidieť, len Kaurismäkiho.“
Nedopadlo to najlepšie. Mal za sebou 48 hodín bez spánku, zaspal hneď, ako si sadol do mäkkých sedačiek.
„Keď som sa prvýkrát prebudil, vidím, že niekto niekomu čistí topánky. Žeby to bol Jim Jarmusch? Keď som sa prebudil druhýkrát, vidím, ako niekto hrá na gitare celú pesničku,“ popisuje svoj zážitok. „Tak si vravím, no jasné, je to Kaurismäki. Na konci ma prekvapilo, že tu sú ľudia schopní tridsať minút postojačky tlieskať.“
Tri kamarátky, dva lístky
Aramisova si myslí, že festivalové premietanie jeho filmu mu pomohlo prejsť do tretieho ročníka (dekan pražskej FAMU mu do Cannes osobne priniesol blahoprajný list aj s podpismi pedagógov) a odhaduje, že sa mu budú ľahšie zháňať peniaze na nový film.
Úvodnú zápletku už má vymyslenú - tri kamarátky dostanú len dva lístky na jednu akciu. „Tu na festivale som zistil, že také situácie sú skutočné. Aj ja som tu s dvomi herečkami, na večeru s Gondrym som však dostal pozvánku len pre dve osoby. Spýtal som sa ich, ktorá bude sviňa a pôjde so mnou? Obe ukázali na tú druhú. Bude to ľahký príbeh,“ hovorí.
„Tu v Cinéfondation napríklad vyhral dramatický príbeh o tehotnej žene. Ale ja mám radšej, keď nejde o život.“
