Prečo je na obálke knihy Jurský park aj na plagáte k rovnomennému filmu Tyrannosaurus rex, ktorý nežil v jure, ale až v kriede? To je jedna z ľahších otázok, ktoré si kladie evolučný biológ Stephen Jay Gould (lebo sa to ľuďom v Hollywoode tak najviac páčilo) vo výbere esejí s názvom Dinosauři v kupce sena.
V knihe píše o rozmanitých témach, od astronómie až po eugeniku. Viackrát pritom naráža na Hollywood, či už v eseji o filmovom nepochopení Frankensteinovho monštra alebo v texte o dinománii.
Nadšenie malých detí pre dinosaury sa podľa neho nedá vysvetliť freudistickými úvahami o archetypoch, za masovou posadnutosťou vidí jedinú príčinu – komercializáciu. Môže za to Spielbergov film, ktorý mal na svoj čas skvelé triky, ale dosť hlúpy scenár.
Gould pochybuje, že zvýšil povedomie o praveku, dinománia podľa neho skôr začala ničiť múzeá. Tie sa vrhli na predávanie gýčovitých hračiek a zriadili celé expozície s pohyblivými maketami dinosaurov. Múzeá sa začali meniť na zábavné parky a treba dodať, že medzitým podobný osud postihol aj zoologické záhrady.
Mnohé deti sa tam nechodia pozerať na živé zvieratá, ale na pohybujúci sa plast v Dinoparku.
