Bolo niekoľko pochybností, či sa má Terrence Malick dobre, či je zdravý a či vôbec je. Do Cannes poslal svoj film Strom života, ale sám sa neukázal, ani keď si mal v nedeľu večer prísť po Zlatú palmu za víťazstvo. Aj festival na svojej stránke zverejnil jeho dvadsaťročnú fotku a jediným dôkazom o jeho prítomnosti vraj bolo, že s ním raz večeral Luc Besson (v jeho produkčnej spoločnosti film vznikol).
Ceny musia byť rozložené
Hovorilo sa, že v Cannes už dlho túžili po tom, aby mohli tohto amerického režiséra oceniť. Príležitostí je málo, lebo za tridsaťpäť rokov urobil len päť filmov. Zo Stromu života je jasné prečo. Je to ambiciózne, premyslené a premeditované dielo o ľudskom živote, v jeho malosti aj veľkosti. Malick sa s ním vybral na spirituálnu cestu, na miesta, kde sa filmové umenie ešte nedostalo. Bola to do veľkej miery aj nezvyčajne intímna výpoveď, takže je aj pochopiteľné, že do Cannes sa už vraj extrémne hanblivému režisérovi nechcelo.
Popri Strome života bol favoritom čiernobiely a nemý film L Artiste. Palmu za réžiu by si nesporne zaslúžil Michel Hazanavicius za to, ako duchaplne ho nakrútil. Festivalová porota má však príkaz rozložiť ceny medzi viacero filmov, a predsedovi poroty Robertovi de Nirovi bolo asi prednejšie oceniť Jeana Dujardina v hlavnej úlohe. Hral hollywoodsku hereckú hviezdu, ktorá odmieta prijať zvukový film a naozaj, spravil z toho fantastické predstavenie.
Pocta za letargiu
Väčšinou sa pri chválení hercov hovorí o tom, akých rôznych výrazov sú schopní. Kirsten Dunst sa stala najlepšou herečkou aj preto, že dokázala byť absolútne bez výrazu. Lepšie sa nedalo vyjadriť rozpoloženie mladej ženy, ktorá sa s letargiou prizerá, ako sa blíži koniec sveta - vo filme Melanchólia.
Dánsky režisér Lars von Trier sa s ním vrátil vo veľkej forme, bohužiaľ, na tlačovej konferencii začal z ničoho nič, bez jasného kontextu, rozvíjať úvahy o židoch, Hitlerovi a fašizme. Festivalu nestačilo ospravedlnenie, že iba žartoval. Vo svojom stanovisku až krutým spôsobom napísal, že ho s okamžitou platnosťou vyhadzuje za zneužitie priestoru na slobodný prejav. Stalo sa to prvýkrát v histórii festivalu a nebolo to vraj jednohlasné rozhodnutie správnej rady.
Druhým rozhodnutím bolo ponechať Melanchóliu v súťaži. Vďaka tomu sa aspoň nezmarilo úsilie tých, čo na nej s talentom a úsilím robili. Keby sa porota napriek afére rozhodla dať cenu aj Lars von Trierovi, nemohol by si po ňu prísť. A festivalové vedenie sa má ešte rozhodnúť, či režiséra, ktorého roky obdivovalo, niekedy do Cannes pustí.
