Výstava prezentuje grafický cyklus, ktorý autor zanechal v Nemecku na ceste do exilu.
Mapy – ženy – rakety je lakonický názov výstavy Stana Filka v bratislavskej Galérii Linea. Výstava predstavuje súbor tlačí z druhej polovice 60. rokov, ktorý bol objavený v Nemecku. Grafický cyklus tam zanechal v roku 1982 Stano Filko na ceste do exilu v USA.
Dnes sa tieto diela vďaka zakúpeniu do súkromnej zbierky vrátili na Slovensko. Napriek univerzálnemu jazyku výtvarného umenia, najväčšiu rezonanciu majú diela v krajine svojho vzniku, v kontexte domáceho umenia. Západné umenie, napriek 20 rokom od pádu železnej opony, integruje diela z východnej časti Európy do systému dejín umenia skôr náhodne a často bez poznania širších súvislostí ich vzniku.
Séria tlačí pochádza z obdobia 60. rokov, keď vďaka uvoľnenejším pomerom dochádza k prirodzenému rozmachu výtvarného umenia u nás a mnohé jeho prejavy sú totožné s najaktuálnejšími tendenciami v iných krajinách.
V diele Stana Filka sa prejavuje vplyv popartu, predovšetkým pri privlastňovaní si už hotových tlačovín alebo nájdených predmetov a ich integrovaní do konečného diela. Dobové vizuálne prejavy sa stávajú priamo súčasťou diela a prirodzene sa stávajú nositeľom atmosféry „zlatých šesťdesiatych.“
V sérií tlačí sú plošné, maximálne zjednodušené motívy jediným farebným zásahom na existujúcich mapách. Ich poetika pôsobí v súčasnosti trocha naivne, ale názorne vyjadruje dva koexistujúce javy 60. rokov – reálne konflikty studenej vojny a bezstarostnú radosť zo života kvetinových detí, v našom regióne umocnenú uvoľňovaním režimu.
Tvaroslovie aj posolstvo zvolených motívov zostáva v ostrom konflikte – organické siluety žien a geometrizujúce tvary samopalov koexistujú vo svete 20. storočia, ale reprezentujú dva odlišné kategórie – život a smrť.
Prekrývajú mapy sveta, podmaňujú si ho, zasahujú do existujúcich hraníc. U Filka sú v prevahe ženy – autor aj dobová spoločnosť snívali skôr o bezkonfliktnom svete, kde nie je miesto pre ostré hrany, len pre oblé línie. Téma je na výstave dopovedaná aj inštaláciou - raketami vo farbách trikolóry, v trojrozmernej forme a v siluete. V hmote evokujú reálne zbrane a v ploche sa stávajú symbolickými znakmi s jednoznačným posolstvom hrozby.
Stano Filko patrí k excentrickým autorom, ktorých tvorba je súčasťou ich bytia a diela sú priebežne modifikované, preto ich interpretácia alebo prezentácia je často nemožná, prípadne znemožnená samotným autorom. Uvedenie malého zlomku Filkovej tvorby s hodnotiacim textom Michala Murina v katalógu je teda skôr výnimočnou udalosťou.
