Fotoeditor Guardianu: Fotiť bábiku po zemetrasení je klišé

Jeden si prezerá každý deň tisícky fotografií a vyberá z nich, druhý chrlí stovky záberov priamo z terénu. Fotoeditor Guardianu ROGER TOOTH a fotoreportér AFP JOE KLAMAR.

Roger Tooth (vpravo). Študoval fotografiu, školu však nedokončil. Začínal v týždenníku Gazette newspaper v East London. Publikoval v množstve novín a časopisov, od roku 2001 je hlavným fotoeditorom.Joe Klamar vyrastal v Jasnej. Súťažne lyžoval, v(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Jeden z nich si prezerá každý deň tisícky fotografií a vyberá ich do tlačeného aj internetového vydania jedných z najobľúbenejších novín na svete. Druhý chrlí stovky fotografií priamo z terénu a šéfuje stredoeurópskej pobočke svetovej agentúry. Obaja sa zišli v Bratislave, aby rozprávali o fotografiách a médiách. Fotoeditor Guardianu ROGER TOOTH a fotoreportér AFP JOE KLAMAR.

Ste spokojný s dnešnou – pondelkovou titulkou Guardianu s islandskou sopkou?

Roger Tooth: V nedeľu som síce nepracoval, ale páči sa mi. Dobre zapadá do celej strany s tvárami. Fotografia je sama osebe pekná a oceňujem, že nie je politická.

Joe Klamar: Je to vydarená titulka. Videl som však také isté fotografie aj z našej agentúry. (Smiech)

Máte veľký vplyv, aký obrázok ide na titulnú stranu?

RT: Okolo štvrtej - piatej mi dá editor dňa vedieť, či chce fotku k otváraciemu materiálu, alebo niečo iné. Dám mu na výber. O tom, ktorá sa nakoniec objaví na titulke, rozhoduje on, ja mu môžem len poradiť.

V Guardiane pracujete dvadsať rokov, zmenila sa práca s fotografiou zásadne?

RT: Základ práce je ten istý, akurát množstvo, z ktorého vyberáme, je obrovské. Ide zhruba o 15-tisíc fotografií denne, predtým to bolo okolo tisíca. Dúfame, že sa to zastaví.

Každý mobil má dnes už fotoaparát. Zverejňujete také fotografie?

RT: Napríklad pri bombových útokoch v Londýne v roku 2005. Sám používam mobil na fotografovanie veľmi často.

JK: Áno. Napríklad počas majstrovstiev sveta vo futbale v Afrike. Na jednu tlačovku som si zobral len malý foťák, ale zabudol som si zobrať baterky. Vyriešil som to svojím BlackBerry. Tlačovka bola statická, ľudia sa nehýbali a v agentúre si nikto rozdiel nevšimol. (Smiech) Ani iné agentúry s profesionálnymi aparátmi neurobili nič lepšie. Staré pravidlo hovorí, najlepší aparát je ten, ktorý máte so sebou.

Koľko pracuje pre Guardian fotografov?

RT: Šesť, ďalších dvanástich máme na kontrakt.

Cestujú von, keď sa niečo deje?

RT: Trochu áno, ale nie veľmi často. Je to drahé a agentúry fotia vynikajúco. Mali sme napríklad fotoreportérov v Líbyi. Satelitné telefóny, ktoré potrebujete na posielanie fotografií, stoja tisícky eur.

JK: Všimol som si to. Kedysi sme sa tlačili na pľaci s fotografmi z agentúr, novín aj časopisov. Teraz sa mi stáva, že aj na veľkých akciách fotím sám, ako napríklad na bále vo Viedni, kde bol aj Bill Clinton.

Noviny sú v kríze. Platí to aj pre fotografov?

RT: Pred dvomi-tromi rokmi sme míňali za fotografie celkom veľa. Ale napríklad tento rok sa zmenšil rozsah novín a my už nepotrebujeme toľko spolupracovníkov. Prípadne tlačíme na tých ľudí, aby viac nakrúcali video, pretože na videá možno naviazať viac reklamy. Najväčším problémom však je, že weby akosi nezapadajú do ekonómie vydavateľov. Jednoducho riadne nezarábajú.

JK: Točeniu videí sa nedá vyhnúť. Pre mňa je problém, kedy mám s čím začať. Samozrejme, ako profesionálny fotograf chcem robiť skvelé fotky, ale keď točíte video, môžete prísť o dobrý záber. No aj predtým sme mali dilemy, ale iné. Boli časy, keď sme mali v jednej ruke fotoaparát na farebný film a v druhej na čiernobiely. Potom zase jeden digitálny fotoaparát a druhý na filmy.

Dnes všetci profesionáli presedlali na digitál. Čo to znamená pre fotografie?

RT: Myslím, že kvalita upadla. Fotografie už nie sú niečo nezvyčajné. Ale z produkčnej stránky dokážete produkovať veci oveľa rýchlejšie.

JK: Ja mám pocit, že keď som kedysi vyfotil jeden film, dokázal som vybrať niekoľko fotografií. A dnes nie som schopný vybrať zo stoviek záberov.

RT: Najhoršie to bolo pár rokov dozadu, kvalita digitálnych fotografií bola skutočne strašná. Teraz si niekedy myslím, že fotografie sú zase až príliš perfektné.

JK: Jeden švédsky fotograf mi raz rozprával príhodu: keď testoval jeden z prvých digitálnych fotoaparátov, fotil nejakého prezidenta s dieťaťom, asi Clintona alebo Busha, ako drží dieťa v škôlke. Potom poslal záber. Keď sa telefónom uisťoval, či to je v poriadku, povedali mu, hej, je to úžasné, ale počúvaj, toho malého psa sme museli z tej fotografie vyrezať. Takže to hovorí, aké to bolo.

S technológiami sa mení aj novinárčina. Hrozí koniec printu?

RT: Myslím, že príde to, že budeme vychádzať dvakrát či trikrát do týždňa. Budeme niečo ako výber zo správ. A denníky budú viac ako nedeľníky. Guardian už teraz pripomína magazín podstatne viac ako pred piatimi rokmi.

Počas vojny v Libanone jeden fotograf pracujúci pre Reuters zdramatizoval svoje fotografie Photoshopom. Je "pixlovanie" stále problém?

RT: To neviem. Ale toto boli - nazvime to testovacie prípady. A ľudia boli hlúpi, že to robili.

JK: Na našej úrovni sú ľudia profesionáli a vedia, čo si môžu dovoliť. Neviem, ako to funguje v nejakých lokálnych médiách. Minule som napríklad v jedných slovenských novinách videl fotografiu z MS v hokeji, kde boli dva puky, ten skutočný autor asi zabudol vymazať. (Smiech). Pre mňa je však väčším problémom aranžovanie scény a to nezmizne nikdy. Roger je editor, uvidí úžasný obrázok a rozhodne sa ho použiť. Ale nemôže vedieť, či to tak bolo.

RT: Skutočným klišé napríklad je, keď niekto nájde bábiku v troskách po zemetrasení.

JK: Alebo má prach na tvári, aby boli slzy výraznejšie. Hrozné je tiež fotiť zblízka mŕtve tváre.

Zažili ste niekedy, že by nejaký fotograf hýbal mŕtvymi telami?

JK: Nespomínam si. Na jednom mieste, nechcem hovoriť kde, bol jeden český kolega veľmi krutý. Pracovalo sa nám celkom dobre, ale on bol bezohľadný k príbuzným obetí. Tí nás potom naháňali s vidlami a tak sme bežali o život. Myslel som si, že nás dobodajú.

Čo musí mať v sebe dobrá fotografia?

RT: Musí konfrontovať čitateľa, nadviazať s ním nejaký očný kontakt. Ja mám pritom rád snímky, kde sú štruktúry, jednoduché, jasné tvary. Nemám rád neporiadok na fotografiách.

JK: Pre mňa sú najsilnejšími snímkami tie najjednoduchšie.

Fotografia Obamu a jeho tímu, ako sledujú operáciu v bin Ládinovej skrýši, dostala nálepku ikonická. Ako by ste ju označili vy?

RT: Je trošku chaotická, najviac ma na nej baví, ako sa tvári Clintonová a Obama. No a, samozrejme, historickou ju robí fakt, že vtedy sa dozvedeli, že bin Ládina dostali.

JK: Tá fotka je o obsahu. Minulý týždeň sme debatovali o fotke senzačného fínskeho gólu na MS v hokeji. Pokiaľ to nevidíte na videu a neprečítate si komentár, nemáte ani poňatia, že je to dobrá a historická fotka. Na zápase to odfotil len jeden fotograf z ČTK (Michal Kamaryt - pozn. red.), lebo sme všetci boli unesení tým gólom. Toto je prípad, keď je fotka slabšia ako video.

Najdrahšou fotografiou na svete je autoportrét Cindy Shermanovej. Myslíte si, že stojí za tri milióny dolárov?

RT: Takéto veci ma vedia iba nahnevať.

JK: Je to len úžasný marketing.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami.
  2. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  3. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  4. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  5. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  6. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  7. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  8. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  10. Cíťte sa v priestore príjemne
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 043
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 520
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 281
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 050
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 974
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 913
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 760
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 494
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 055
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 753

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prečo by Plavčan nemal byť ministrom

Peter Plavčan, ktorého si vybrala SNS, mal za sebou kauzy, už keď sa stal členom vlády. Aj keď ďalšie pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

ŠPORT

Ružomberok potrápil favorita, s Evertonom prehral iba o gól

Jediný gól stretnutia strelil kapitán domácich Leighton Baines.

TECH

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Maliar Šille: Pred Mickey Mousom sa nedá ujsť. Je za tým krutý biznis

V Kunsthalle má Erik Šille veľkú výstavu plnú popkultúrnych postavičiek.

Mercury Prize sa na seba snaží upozorniť. Nominovala Eda Sheerana

Kto nahral britský album roka? Pozrite si nominácie na najprestížnejšiu hudobnú cenu.

Ak beriete život ako muzikál, tento film je pre vás

Do kín prichádza Baby Driver. Triler, v ktorom hrá neustále hudba.

O knihách

Recenzia knihy Antihrdina: Ľudstvo je definitívne v keli

Alexandra Salmela románom Antihrdina prekročila obmedzenia slovenskej literárnej pece.