Manželka z nových čias

Zvládla som viesť rodinu, zvládla som viesť továreň, prečo by som nemohla viesť Francúzsko, pýta sa Catherine Deneuve v šarmantnej komédii Profesionálna manželka.

Keď beží šesťdesiatročná dáma po lese v teplákovom úbore z Adidasu, zrejme nemá ďaleko k tomu, aby si ju okolie zaradilo medzi moderné, nezávislé ženy. Ale pozor. Na hlave pritom nosí aj starosvetskú sieťku na vlasy a tým tak trochu prezrádza, že je ešte stále konzervatívna, starostlivo pestovaná a doma usadená – buržujka.

Chvíle slobody a emancipácie ju iba čakajú. Príležitosť sa ponúkne, keď jej manžel dostane infarkt a nebude nikoho iného, kto by po ňom mohol prevziať vedenie továrne na dáždniky a odvrátiť štrajk.

To sú nápady

Kedysi bola vo Francúzsku populárna divadelná hra Potiche, ktorá by sa dala preložiť ako Okrasa. Bola to taká príjemne strašidelná zábavka pre miestnych snobov. Surrealistická, ale našťastie pre nich, nenaplnená vízia o spoločenských zmenách. Režisér Francois Ozon ju použil ako predlohu na svoju komédiu Profesionálna manželka, už k nej len primyslel jeden dôležitý detail: radikálnejší koniec.

Jeho filmový príbeh je z roku 1977 a okrem štrajku v továrni je v ňom prítomný aj únos šéfa, plány na prepúšťanie a delokalizáciu firmy, politické súboje a milostné aféry, ktoré ich sprevádzajú. Napriek tomu to nie je prvoplánové rozjímanie nad politikou ani krútenie hlavou nad tým, že aj po tridsiatich rokoch sa stále točíme v tom istom cirkuse.

Pokojne by sme to mohli vyhlásiť aj za bláznivý a vizuálne presladený film, a porovnávať jeho postavy s absurdnou zábavou s Luisom de Funesom. A predsa je to skôr sympatický záznam zo zásadnej zmeny v živote ženy, ktorá roky žila poslušne v tieni niekoho iného.

Ozonova profesionálna manželka má v rodine jedného papaláša, jedného homosexuála, jednu extrémnu pravičiarku a sama mala ľúbostný vzťah s komunistickým starostom. Od toho sa samozrejme odvíja veľký rodinný spor, lebo nie všetci dobre reagujú na jej emancipačné nápady.

Ponižujú ju a podrážajú, a ona aj tak smeruje k tichučkej odplate. „Zvládla som riadiť rodinu, zvládla som viesť továreň, prečo by sa mi to nepodarilo aj s Francúzskom?“ pýta sa nevinne, keď kandiduje do parlamentu.

Odvážna šesťdesiatnička

V sedemdesiatych rokoch boli liberálne hnutia skôr vecou nahnevanej mládeže a neraz ich sprevádzalo násilie. U Ozona sa nemilitarizuje, nositeľkou zmien je len nonšalantná, nežná dáma, v šesťdesiatke odvážnejšia a sebavedomejšia ako jej tridsaťročná dcéra.

Catherine Deneuve dostala úlohu plnú paródie, irónie a nostalgie. Zahrala ju výborne, s nevídanou gráciou, aby bolo jasné, že aj komédia môže byť dôstojná a vážna.