„Myslím, že niekde urobili chybu.“ Tak minulý rok v rozhovore pre The New Yorker komentoval Gil Scott-Heron tvrdenia, že on a jeho dávna skladba The Revolution Will Not Be Televised odštartovali hiphopovú muziku.
Na jej úplnom počiatku totiž neboli len diskotéky v černošských getách, ale aj sociálne nepokoje, postbeatnicki básnici a hudobníci, ktorí začali rozprávať do hudby - ľudia ako Heron.
Na začiatku 70. rokov nahral satirickú, hovorenú skladbu, ktorá rozprávala o rasovej diskriminácii i moci médií. Aj keď sa nikdy nepresadila v hudobných rebríčkoch, stala sa jedným zo symbolov afroamerického boja za ľudské práva. Neskôr jej tvorcovi pripísali označenie „krstný otec rapu“.
Slová a muzika
On sám sa nikdy nepovažoval za veľkého revolucionára. Tobôž za tvorcu muziky, ktoré je určená inej generácii. „Sám mám deti, takže ju počúvam,“ povedal. „No dávam prednosť skôr džezovým rádiám.“
Nebol jedným z detí bez vzdelania, ktoré vychovávala ulica. Vyrastal v Tennessee u starej mamy. Po rozvode rodičov - Heronov otec bol prvým čiernym futbalistom hrajúcim za Celtic - mu práve ona z neďalekého pohrebníctva odkúpila starý klavír, na ktorom sa osemročný Gil učil prvé akordy. Vtedy chcel byť spisovateľom.
Po babkinej smrti sa vrátil k matke do New Yorku. Skončil univerzitu, počas ktorej napísal niekoľko románov aj zbierku básni. Tie sa neskôr stali základom jeho hudobných skladieb. Blízko mal k džezu a najmä funku a práve takejto hudbe sa snažil prispôsobovať slová.
„Ak jestvuje vôbec nejaký osobný prínos, za ktorý som zodpovedný,“ napísal v roku 1990 v úvode jednej zo svojich knižiek: „Tak je to zrejme to, že v niektorých mojich básniach bola muzika. A tá ich robila viac skladbami ako recitáciou s perkusiami.“
Veľký návrat
V priebehu 70. rokov stihol Heron nahrať trinásť albumov. Postupne však víťazili drogy, najmä crack. Niekoľkokrát ho zatkli, na krátky čas sa dokonca ocitol vo väzení. Aj keď sa občas objavil na pódiu s Bobom Dylanom alebo Milesom Davisom, od polovice 80. rokov sa prakticky odmlčal.
Veľký návrat prišiel až vlani, keď paradoxne britské vydavateľstvo XL špecializujúce sa na elektroniku vydalo jeho album I'Am New Here. New Musical Express označil Herona za génia, BBC vravelo o triumfálnom návrate, tlieskal aj internetový Pitchfork.
Vychudnutý hudobník otvorene sa hlásiaci k svojej drogovej závislosti na kokaíne začal viac koncertovať, album mu zremixoval Jamie XX z britskej kapely The xx. Po jednej z európskych ciest sa však necítil dobre. Zomrel v piatok v jednej z manhattanských nemocníc. Zostalo po ňom veľa hudby, aj tento videoklip, ktorý spravil Chris Cunningham.
