Zdigitalizovali Cestu na Mesiac, pri ktorej snívali Lucas, Gilliam, Gondry a ďalší filmári.
Zlanáril niekoľko baletiek, aby mu zahrali hviezdy na nebi a zavolal zopár akrobatov, aby si zacvičili v úboroch svižných obyvateľov Mesiaca. Vymyslel a zdokonalil prvé filmové triky a potom musel utekať do New Yorku, aby si postrážil autorské práva a znemožnil nelegálne šírenie jeho diela. Francúz Georges Méliès nakrútil v roku 1902 štrnásťminútový klenot: Cestu na Mesiac.
Po čase sa originál stratil a našiel sa až v roku 1993 v Barcelone. Vzápätí sa začalo jeho reštaurovanie a digitalizácia, skupina Air dostala za úlohu zložiť k nemu hudbu. Práce sa skončili len teraz, obnovený film už videli diváci na festivale v Cannes.
Proti zákonom
Cesta na Mesiac vznikla len šesť rokov po vynájdení kinematografu, no Méliès už vedel, ako všestranne sa dá filmové médium využiť. On vlastne rozbehol dobrodružný a akčný žáner. Na hodinách francúzštiny vraj prepadal, ale zato vedel fantazírovať a dobre kresliť, mal skúsenosti divadelného režiséra a naučil sa kúzelnícke čísla. Prišiel na to, že možno zastaviť pohyb kamery a pospájať dve nesúvisiace políčka filmu. Vďaka tomu mohol nakrúcať zábery, ktoré odporovali zákonom fyziky.
Jeho film je o vesmírnej výprave astronómov. Najprv si narýchlo narysujú nejaké úsečky a vzorce na tabuľu, potom si zostroja raketu a nakoniec kolonizujú nový svet. Spokojne sa prizerajú, ako obyvatelia Mesiaca vybuchnú a vyšumia po obyčajnej rane dáždnikom, a keď sa potrebujú rýchlo vrátiť, jednoducho zoskočia na Zem.
Autor Hviezdnych vojen George Lucas tvrdí, že vďaka tomuto mohol snívať, a Terry Gilliam priznáva, že sa týmto filmom vedome inšpiroval v animovaných sekvenciách, ktoré tvoril pre Monty Python. „Boli ste prvý, kto nechal do filmu vstúpiť fantáziu. Ako zdvorilý pán ste otvorili dvere aj pre iných a sám ste zostali vonku, keď sa tie dvere zavreli,“ napísal zas Meliesovi v imaginárnom liste režisér Michel Gondry.
Peniaze za topánky
Štrnásťminútové dielo bolo v roku 1902 celovečerným filmom. Nadšený Méliès ho vyrobil s veľkým rozpočtom. Veľa stáli aj anilínové farby, ktorými ručne koloroval pozitív. Len na tento úkon musel zamestnať dvesto remeselníkov. Tak to bolo aj pri jeho ďalších filmoch. Minul na nich aj celý zisk z predaja otcovej továrne na topánky, a to bolo na dnešné pomery viac ako 1,5 milióna eur.
Skrachoval na tom, že nezareagoval na ekonomickú krízu a neprispôsobil sa rýchlym zmenám vkusu publika. Zreštaurovaná Cesta na Mesiac by ho mohla znovuzrodiť. Ak ju distribútori kúpia a umožnia aj jej, nech si znovu pocestuje.
