
Slobodná Európa zľava: Whisky, Braňo Alex, Ďuro Černý, hore Sveťo Korbel. FOTO – TASR
Na Whiskyho svadbe s Dorotou spontánne vznikol nápad: čo keby sa Slobodná Európa dala znovu dokopy? Whisky zatiaľ koncertoval sólovo, Ďuro Černý po tom, čo skončil s Tublatankou, bubnoval v Divnej zostave. Braňo Alex si hru na basu precvičil pred dvoma rokmi v klube Duna, keď sa na koncerte punkových legiend krstila výberovka a ďalej čakal, čo sa bude diať. Otáznikom bol Sveťo Korbel, gitarista, ktorý po rozpade punkrockovej kapely radikálne zmenil život, pohľad na svet a vieru.
„Potreboval som čas izolácie od starého spôsobu života, ktorý nás všetkých takmer zabil,“ hovorí Sveťo Korbel. „Bolo o päť minút dvanásť, keď ma z toho pekla vytrhol Boh. Prežil som nadprirodzené stretnutie s ním a naplnil ma jeho duch. Od tej chvíle som slobodný od drog. Nadprirodzené je to, že po tých dlhých rokoch závislosti som nepotreboval ani liečenie. Bol to okamih. Zasiahla ma Božia moc a otroctvo sa skončilo. Boh je reálny a človek s ním môže mať osobný vzťah.“
Festivalová premiéra
V nespútanej svadobnej atmosfére si však zahral s kapelou štyri pesničky a pred časom súhlasil, že kapela môže začať znovu. Podľa Whiskyho pochopil, že hrať hudbu nie je nič zlé. „Za tých sedem rokov sme sa všetci posunuli v živote ďalej a verím, že môžeme spolu urobiť niečo, čo má zmysel,“ myslí si Korbel.
„Dávame sa dokopy pred letnými festivalmi, na ktorých bude mať Slobodná Európa premiéru po siedmich rokoch,“ hovorí Whisky. Najbližšie ich čaká festival Pohoda. „Okrem toho sa chystáme nahrať album koncom jesene,“ dodáva Ďuro Černý. „Na poslednej platni sme nahrali zopár hudobne zaujímavých pesničiek, ktoré predznamenali možnú tvár skupiny, ale isté okolnosti zapríčinili jej rozpad. Dvíhame teda pohodenú výzvu z chodníka,“ hovorí. Poslednou motiváciou sú vraj peniaze, aj keď: „Možno klamem, lebo je to tá prvá príčina,“ dodáva Černý.
Unavení a zničení
Unavení a zničení, tak sa posledný album volá a unavení a zničení boli v tom čase aj členovia kapely. Jednu z najznámejších punkrockových slovenských formácií rozhlodal heroín. „Dostali sme sa k nemu v prvej vlne, keď to tu nikto ešte nepoznal,“ hovorí Černý. Veľká zábava sa však blížila ku koncu: „Nakoniec sme vôbec neboli schopní chodiť na skúšky ani na koncerty,“ hovorí Whisky o časoch, keď prevládla „ľudská rozmaznanosť a hedonizmus, snaha niečo si urýchliť“.
Kapela sa v roku 1995 rozišla dostratena a každý sa z toho hrabal sám. Niekto sám, niekto na odvykacej liečbe, niekto s pomocou pána Boha a iný sa z toho ešte len dostáva. „Všetci štyria sme to však prežili a cítime sa ako malí hrdinovia,“ hovorí Černý.
Braňo, Whisky a Ďuro v istej chvíli zaútočia naraz na diktafón: „Hlavne už o tom nechceme rozprávať! Už nás to nebaví. Jednoducho: Ruky preč od toho!“
Spevák Milo Láber s prezývkou Whisky neodišiel od hudby ďaleko, v pauze začal nakrúcať klipy iným skupinám a nevyhýbal sa ani módnej vlne danceflooru. Bráni sa slovami: „Veď ja som im robil obraz, a nie zvuk.“ Na prácu nie ďaleko od hudby sa dal aj Ďuro Černý a okrem hrania nevylučuje zamestnanie ani Braňo Alex. Sveťo Korbel robí nové piesne: „Po tých rokoch, čo sme nehrali, som zistil, že hrám ešte horšie ako predtým. Ale zvuky vnímam skôr ako médium pre ducha.“
Depresia nás prešla
Platňu vydajú v Česku a na Slovensku, produkovať by ju mal súpútnik kapely Laco Lučenič. V štúdiu a na koncertoch hosťuje na klávesy a saxofón aj Whiskyho manželka Dorotka. Ďuro: „Ak existuje v okolí žena, ktorá by sa hodila do našej kapely, tak je to určite ona.“ Texty sú Whiskyho parketou: „Budú o tom, čo vidím a ako to viem napísať.“ Kapela sa bráni označeniu punk: „Ani neviem, čo to je a nikdy ma to nezaujímalo,“ hovorí Whisky. „Určitá punkovosť však bude v našich pesničkách vždy zachovaná preto, lebo nevieme hrať.“
Slobodná Európa chce hrať a neodradí ju ani možný nezáujem publika, ktorý niekedy nasleduje po prvotnom nadšení z comebacku. Ďuro Černý: „Nič sa nestane. Ak budú pesničky také ako posledné, budem ich hrať aj bez záujmu verejnosti.“