Nie tak dávno to vyzeralo, že skutočný film bez tučného rozpočtu a štábu profesionálov u nás nemá šancu. Alebo, v bojových podmienkach a bez peňazí sa síce nakrúcať dá, ale to, čo vznikne, bude najskôr domáce video docenené výhradne ostatnými čudákmi – amatérmi.
Nie tak dávno znamená rok 2009, keď túto predstavu obrátil naruby BratislavaFilm, amatérsky počin, ktorý len prvý víkend po premiére v kinách videlo osemtisíc ľudí. Isteže za tým môžeme vidieť dráždivú kampaň postavenú na hesle „Keď neprídete, nas.... nás!“, ktorú filmu našili profíci z reklamy (takže aký underground?), no tiež platí, že marketing prišiel až neskôr, nemal vplyv na to, ako film vznikal.
Keď začal syn známeho herca Jakub Kroner písať scenár, mal iba sedemnásť a na Slovensku mu chýbali filmy pre mladých. Nakrúcanie z odstupu opísal výrazom „hardcore“ a ako tvrdí, naučil sa pri ňom viac ako v škole, kde študoval filmovú animáciu.
Strihali ho na notebooku, niektoré scény osvetľovali mobilmi a do príbehu obsadili kamarátov – nehercov. Aj preto výsledok pôsobí pomerne autenticky. Príbeh zo sídliska spája postavy tínedžerov, zločincov a dílerov, ktorí sa ocitajú v uveriteľných situáciách a používajú uveriteľný slang, čiže sedia na „Gottku“, „riešia haluze“ a keď „fajčia dobrý matroš“, mávajú „fajnové smiechoty“.
„To akože fakt.“ Samozrejme, film, v ktorom je najviac slovenských vulgarizmov na štvorcový centimeter pásu, sa nepáčil všetkým. Kým jedni ho vítali ako predzvesť éry, keď lacná digitálna technológia zlacní filmy na minimum, iným chýbalo remeslo a tvrdili, že to, čo vzniklo, je síce pozoruhodný dlhý klip, ale sotva plnokrvný film.
Napokon, bol tu sporný imidž „filmu, ktorý sa na nič nehrá“. Nie je podľa vzoru väčšiny tuzemského hiphopu opäť ďalšia póza na pózu bez pózy? Naozaj je bratislavská Petržalka špinavým Bronxom, kde okrem mafiánov, dílerov a fetujúcej mládeže takmer nežijú normálni ľudia? Presvedčte sa v sobotu.
sobota 4. júna, 22.55 (JOJ)
