Londýnsky novinár Howard Sounes strávil prácou na knižke Down The Highway - Život Boba Dylana (Galén, Praha) tri roky a dokázal uskutočniť rozhovory s viac ako 250 osobami z Dylanovho okolia.
Stále nespokojný
Pre väčšinu dnešného hudobného a literárneho publika predstavuje Dylan pomník v svetovej Dvorane slávy, prípadne heslo v encyklopédiách. Ide však o stále živého a životaschopného umelca, ktorý ani ako čerstvý sedemdesiatnik zďaleka nepovedal a nenakreslil posledné slová, obrazy aj noty.
Ibaže teraz ešte viac ako kedykoľvek predtým váha a pochybuje, je menej spokojný so svojou tvorbou, stále hľadá, ale vždy chce ísť dopredu. Preto kým pustí do obehu kolekciu úplne nového tvorivého materiálu, pretečie strašne veľa času. On sa však tvári, že ho má dostatok a vek neberie do úvahy.
Kritici jeho počínania by si mohli pripomenúť, že jadrom imidžu legendy 60. rokov sú zvláštne a pre mnohých nepochopiteľné zmeny, čo už v priebehu svojej viac ako päťdesiatročnej kariéry viackrát naznačil. Takže môže byť rockerom, antikresťanom, starozákonným prorokom, spisovateľom, ľudovým spevákom, hercom, moderátorom, scenáristom i reklamným agentom. Veľmi dobre maľuje a výtvarníci tvrdia, že by sa týmto druhom umenia mohol pokojne živiť.
Osobné svedectvá, ale nie bulvár
Sounes akcentuje pesničkárov nesporný prínos do svetovej kultúry, ale nezakrýva ani isté umelecké prepady. Obnažuje určitú Dylanovu bezohľadnosť na ceste za slávou, necitlivé správanie k blízkym ľuďom aj následné výčitky a depresie vykupujúce genialitu. Napriek množstvu často veľmi osobných svedectiev sa mu darí vyhýbať bulvarizácii a informácie o súkromí ponúkať len na objasnenie umeleckých smerovaní.
Kniha, okrem mnohých pikantérií, utužuje ďalšími svedectvami domnienku, že slávna Dylanova motocyklová havária v roku 1966 bola zinscenovaná alebo aspoň jej následky úmyselne prehnané. Majster si potreboval odpočinúť.
Autor odhalil druhé, dovtedy pred verejnosťou utajené Dylanovo manželstvo so speváčkou Carolyn Dennisovou. Dokonca zistil, že na konci 80. rokov chcel vtedy bezradný pesničkár pôsobiť ako člen kapely Grateful Dead.
Ani vo faktoch pomerne úzkostlivý Sounes si však v prípade Dylana, známeho fabulačnými schopnosťami a až hysterickou ochranou súkromia, nemôže byť istý „skutočnou pravdou“.
Poctivá snaha dešifrovať všemožné kroky a úskoky však výrazne prispieva k pochopeniu viacerých „nezrozumiteľných“ Dylanových piesní a pridáva na atraktivite materiálu,