Umenie manželov Balážovcov síce spája intelektuálna previazanosť, no výsledná tvorba je v oboch prípadoch veľmi odlišná.
Manželia Mária Balážová a Blažej Baláž, ktorých tvorbu reprezentuje výstava Post – Geo v Slovenskom inštitúte v Berlíne, sú v súčasnosti definovaní ako postgeometristi.
Ich voľná tvorba je previazaná v súčasnosti so závesným obrazom. Pre Máriu Balážovú ide skôr o abstraktnú geometriu, z ktorej si vyberá témy a tie potom v cykloch rozvíja (Plynutie, Hadia geometria, Chaos). Formálne sú pre ňu typické obrazy s dvojitou farebnosťou - sivočierne, v súčasnosti už dlhšiu dekádu červenočierne, niekedy v malej ploche doplnené bielou či modrou.
Na sivom či červenom pozadí maľuje prísne geometrickým perfekcionalizmom čiernu linku, ktorá vytvára akýsi nový druh piktogramu odvodeného od témy: hadia geometria dokáže v sebe dobre (z)niesť znaky ženského pohlavia, či portrét, geometrickú figuratívnosť Madonny, ale aj znaky písmen.
Autorka využíva od začiatku maliarskej tvorby široký a jedinečný znakový repertoár, ktorý v jednotlivých cykloch svojsky autocituje, pričom dokáže nanovo vytvárať originálnu znakovosť a prichádzať tak stále s novými znakovými šiframi a významovými posunmi.
Zatiaľ čo tvorba Márie Balážovej smeruje k hľadaniu absolútnej formy, novotvaru a k vzniku osobnej mytológie, produkcia Blažeja Baláža je úplne odlišná, v prvom pláne v zásade konceptuálne textová.
Aj keď v doteraz publikovaných rozhovoroch Mária Balážová zdôrazňuje vzájomnú autorskú intelektuálnu naviazanosť, výsledná tvorba je v oboch prípadoch veľmi odlišná a nedochádza k vzájomnému vykrádaniu myšlienok ani estetickej výslednej formy. Pozitívum, ktoré je v tomto manželskom partnerstve ešte okolnosťami nedocenené, sa na slovenskej výtvarnej scéne máloktorému výtvarníckemu páru podarilo dosiahnuť.
Intelektuálne hľadanie Blažeja Baláža spočíva vo význame textu, ktorý nachádza v rôznych jazykoch - v slovenčine, angličtine, či vo významovo bohatej nemčine. Význam a text, pri ktorom často používa lexikálne prostriedky: spájanie slov, rozdeľovanie slov a nové nachádzanie významov, nadobúda grafické spracovanie, ktoré autor potom maľuje na plátno, papier či grafický list. Mnohokrát pri tom používa veľmi haptické materiály ako piliny z mincí, špagát, mak, častá je práca aj s inštaláciou.
Významová rovina je v tvorbe Baláža priamejšia, od počiatku kritická, významovo politicky nekorektná vo vzťahu k súčasnej životnej situácii či k vlastným výtvarníckym radom.
Heslá ako "GOD-SAV-EUS", "DEMOCRAZY", "GELD MACHT FREI", či „Dobrý umelec, mŕtvy umelec", "UME NIE" nekamuflujú význam tak, ako je to v prípade Márie Balážovej. Hovoria priamo a kriticky a nerozprávajú veľa. Význam a kontext textu Baláž rozvetvuje práve používaním materiálu. Napríklad v triptychu ČAS, UME NIE, DEMOCRAZY z roku 1991-1992 používa reálne pečiatky s textom "dôverné", ktorými reaguje na stupne utajenia, ktoré používala Štátna bezpečnosť v čase socializmu.
Výstava Márie Balážovej a Blažeja Baláža Post - Geo v Slovenskom inštitúte v Berlíne je postavená ako osobitá šachová partia oslobodených znakov a písmen a prináša nové možnosti v postmodernom výtvarnom uvažovaní, postavenom na jasnom vnútornom poriadku a koncepte a zároveň na mnohovrstevnom čítaní jednotlivých vzorcov a významov.
Autor: Ivana Moncoľová
