Dnes sa oficiálne otvára 54. ročník Bienále v Benátkach, kde vystavuje aj slovenský umelec, Roman Ondák.
Včera sa Roman Ondák chystal navštíviť ešte centrálny pavilón a potom ho už čakal odchod z 54. ročníka benátskeho bienále. To oficiálne otvoria až dnes, no od stredy dovčera boli už všetky výstavy prístupné odbornej verejnosti a novinárom.
„Na hodnotenia je ešte skoro, je to len zmes dojmov z množstva stretnutí s dôležitými osobnosťami,“ hovorí pre SME autor, ktorý sa na bienále predstavuje v rozľahlom areáli Arsenale expozíciou, privezenou priamo z galérie Modern Art Oxford.
„Zatiaľ môžem hodnotiť skôr tú prípravnú prácu, inštalovanie mojich projektov Časová schránka a Panika v priestore Arsenale.“ Jeho špecifikom je prepojenosť jednotlivých výstav. „To znamenalo riešiť niektoré nové problémy, no všetko sa včas zvládlo. Samotný priestor mi doslova sadol, takže s inštaláciou som spokojný.“
Ondákova expozícia je umiestnená v dvoch miestnostiach, v prvej je presná replika kapsuly, ktorou vlani zachránili 33 čilských baníkov, zavalených 69 dní pod zemou. Nad kapsulou je inštalovaná fiktívna šachta, ktorá evokuje únikový priestor zo sedemstometrovej hĺbky.
Viacerí čakali, že po Slučke prídem s niečím podobným. Našli pravý opak.
Roman Ondák
Charakteristické pre celú expozíciu je prítmie. „V Arsenale to bolo ešte znásobené, keďže vedľajšia výstava, odkiaľ návštevníci prichádzali, bola extrémne vysvietená. Každému trvalo dosť dlho, kým sa v mojom ponurom priestore trochu zorientoval.“
Z prvej miestnosti sa prechádza tmavým tunelom do druhej, kde sa premieta video. To sa nakrúcalo ešte pred oxfordskou vernisážou, keď sa vyše tristo dobrovoľníkov natlačilo práve do tejto druhej miestnosti, dimenzovanej len na 80 ľudí, a videom sa zaznamenali ich reakcie.
„Tu v Arsenale si niektorí dezorientovaní diváci mysleli, že na plátne sa premieta dianie v galérii v reálnom čase, že sú tam oni,“ hovorí.
Na bienále sa Ondák zúčastnil už viackrát, naposledy predvlani v sekcii národných expozícií reprezentoval Slovensko projektom Slučka. „Viacerých odborníkov moja terajšia výstava prekvapila. Očakávali, že po Slučke, ktorá prepojením nášho pavilónu s okolitou prírodou pôsobila otvorenosťou, prídem s niečím podobným.“
Čakal ich presný opak, Ondák skúma podobnosť extrémnych pocitov – izolovanosti v zavalenej bani s klaustrofobickými pocitmi v preľudnenom dave.
„Teraz mi zostáva už len čakať na ohlasy v odborných médiách i širokej verejnosti,“ dodáva Ondák.
