„O čom sa tu vlastne hovorí? Hovorí sa tu vôbec o niečom? Dávajú všetky tie - často také bizarné jazykové prejavy, ktoré prináša Rudé právo, nejaký zmysel?“ pýta sa Petr Fidelius v knihe . Kľúčový význam v jeho bádaní má slovko ľud a manipulovanie s ním bolo vskutku pozoruhodné. Napríklad krátko po anticharte sa vo februári 1977 v úvodníku Rudého práva objavilo, že „presvedčivým vystúpením naši najvýznamnejší umelci znovu potvrdili svoje miesto po boku ľudu“. No v tom istom denníku sa v iný deň vyskytlo tvrdenie, že povedali „jasné slovo socialistických umelcov, ktorí sa z ľudu zrodili a idú s ľudom“. Fidelius z toho s neskrývaným sarkazmom, ale logicky usudzuje, že zrejme umelci, hoci sa z ľudu zrodili, nie sú jeho súčasťou, pretože idú po jeho boku.
Autor podobným spôsobom rozoberá množstvo ďalších citátov z dobovej tlače či prejavov predstaviteľov vtedajšej politickej špičky, predovšetkým zo 70. rokov. Pravda, jeho pozornosti neuniklo napríklad ani protirečenie perestrojkového Gorbačova v interview pre Der Spiegel: „Na našej socialistickej ceste sa vyskytli prechmaty, chyby a deformácie. Naše heslo je: viac socializmu.“
Dnes je to čítanie už možno len zábavné, hoci, ako hovorí autor v úvode, súčasných lingvistov akoby tento jazykový fenomén príliš nezaujímal. Preto aj pristúpil k vydaniu svojich textov, ktoré písal priebežne počas totality a ktoré, samozrejme, vtedy vyšli len v samizdate a západných vydavateľstvách.
