„Povedali mi, že výstava aj text k nej sú síce radikálne, ale príliš nekonkrétne,“ hovorí kurátor Richard Gregor na margo Odzbrojujúcich, ktorí sú do konca mesiaca v bratislavskej GCM. Jeho sprievodný text je skutočne vyhranený a pôsobí priam manifestačne.
O tom, čo je autentické
Gregor v ňom hovorí napríklad to, že u nás v poslednom čase badať „nadhodnotené a predražené umenie, proti ktorému sa nestačí len kriticky ohradiť pre jeho falošnosť a pseudoestetický populizmus,“ a dodáva, že sa proti tomuto „umeniu“ treba vyjadriť „ofenzívnou artikuláciou toho, čo je autentické“. To je aj cieľom výstavy – ukázať, čo je autentické.
Na tento pojem existuje azda nekonečné množstvo formulácií. Gregor ho vysvetľuje najmä momentom, keď ho umelec stráca. „Je to vtedy, keď sa začne opakovať,“ hovorí.
Jeho Odzbrojujúcich tvorí desiatka autorov. Jarmila Džuppová urobila svojský rozbor O orechu, František Blažo sa pohral s komixovými kresbami a nalepil ich na stenu, v sérii malieb Juraja Kollára s názvom Popolec nájdete tvár Dzurindu aj Sikoru. Ildikó Pálová, Lucia Dovičáková či Zuzana Flimelová sú (tradične) uvoľnené a priamočiare v maľbe aj v ironických a kritických témach, a dokonca je tu aj Papčova socha bivakujúceho.
Budú reakcie?
Dôležité je však stále najmä ich spojenie do celku, na čo celkom (ne)zámerne upozorňuje aj portrét Quo vadis, Domine? Igora Ondruša, ktorý zobrazuje práve Gregora.
„Nie je tu motivácia pomenovať fenomény doby, prevláda letargia, chýbajú kurátorské projekty, ktoré by boli zásadné a razantné,“ vysvetľuje Gregor, „dôvodom je povrchnosť, nič iné, iba rýchlosť a povrchnosť. Aj kurátorské koncepcie, ktoré vyzerajú, že by mohli priniesť niečo nové, iba recyklujú to, čo už bolo povedané. Je to krok nikam. Jediný posun je v projektoch samotných umelcov, ktoré však smerujú von z kunsthistórie.“
Téma autentickosti nie je ničím objavným, ale predsa – zásadným. Vymedzenie niekoľkých autorov pod jeden názov a výstavu, najmä s razantným predslovom, nemôžeme označiť za nekonkrétne, práve naopak.
Nie je potrebné vymenúvať, o kom si kurátor myslí, že podlieha akýmsi dobovým vkusom trhu, a tu nie je ani potrebné určovať vlastnosti, prečo je ten či onen vystavený autor autentický.
Výstava Odzbrojujúci je jasným názorom. A jedine proti názoru sa dá vyniesť protinázor. „Ak kritici cítia zodpovednosť za to, čo sa na našej scéne deje – musia reagovať,“ hovorí Gregor. Bodaj by to tak bolo, ale ide leto, a to praje iným odzbrojujúcim témam.
Časť z diela Františka Blaža - ktorú tvorí aj tapeta koláží z jeho kresieb z rokov 2000 - 2010.
Zo série portrétov Popolec Juraja Kollára.
Vľavo - Quo vadis, Domine? a Únos Sabinky Igora Ondruša, vpravo maľba Ildikó Pálovej .
Bivak, site-specific inštalácia Štefana Papča, ktorá bola umiestnená do steny Lomnického štítu a neskôr do steny Nórskeho Jossingfjordu.
Shape Shifter, Mikuláš Podprocký.
Video Lucie Nimcovej.
O orechu, Jarmila Džuppová.
