Predloha k filmu Útek zo Sibíri je síce neoverená, ale pozoruhodná.
Slavomirovi Rawiczovi možno odpustiť, ak svoju autobiografickú knihu Dlhá cesta nenapísal úplne podľa skutočných udalostí. Keby sa mu vyčítal nemiestny zmysel pre fikciu, bolo by to, ako keby sa mu vyčítal idealizmus. Lebo keby aj boli jeho skúsenosti s vojnou a totalitou viac sprostredkované ako vlastné, aj tak je pozoruhodné, že si ho zachoval.
Režisér Peter Weir musel tiež počuť obvinenia, že Rawicz si svoj zbeletrizovaný životopis vybájil a že sa pri ňom inšpiroval životmi iných. Ale sám to evidentne nepotreboval riešiť, keď podľa neho nakrúcal svoj film.
Nadpozemsky cnostné
Ravicz píše, že ho stalinistický režim obvinil zo špionáže, mučil ho a na dvadsaťpäť rokov odsúdil a poslal do gulagu. V roku 1941 spolu so šiestimi spoluväzňami utiekol, prešiel Sibír, Bajkal, Gobi a Himaláje.
Ako presne a najmä technicky to bolo možné, Peter Weir vo svojom filme nerozvíja. Siedmi trestanci sa spolu skoro nerozprávajú, výnimku robia, len keď je to praktické a keby sa k nim nepridala zvedavejšia žena, ani by nepochopili, prečo sa ocitli na spoločnej ceste. Nie sú celkom zrejmé ich charaktery a potlačené sú dôvody, prečo by sa mohli pohádať a nebyť takí, až nadpozemsky cnostní.
Kým ešte boli v gulagu, vyzeralo to na klasický epický príbeh, nakrútený s tradičnou predstavou, že realizmus rovná sa naturalizmus. Ale fanúšikovia Petra Weira nemusia byť vystrašení, potom sa už jeho záľuba v duchovných témach pomaly prejaví.
Keď život riadi režisér
Keby sa chcel niekto dostať zo Sibíri do Indie, musel by prejsť 6500 kilometrov, a to je z pohľadu našich empirických skúseností ťažkopádna a neznesiteľná cesta. Ani Weir nie je taký blázon, aby jej fyzickú náročnosť odignoroval. Jeho film je v podstate fyzicky vyčerpávajúci.
No asi to bude zase tým idealizmom, že na takej ceste videl zároveň príležitosť, keď sa môže prejaviť humanizmus, krása samoty aj drobných stôp civilizácií.
Doteraz je najúspešnejším filmom Petra Weira Truman šou – jeho hlavný hrdina až niekedy v tridsiatke zistí, že žije v obrovskom televíznom štúdiu a celý jeho život riadi režisér.
Ani to nebol úplne realistický príbeh, ale to sa už Weirovým hrdinom stáva. Keď sa im prihodí niečo neobyčajné, zmenia uvažovanie o živote, slobode a ľudských možnostiach. Zvyčajne je to bolestivé, ale povznášajúce.
Doterajšie filmy Petra Weira
Zelená karta (1990)
On potrebuje povolenie k pobytu, ona pekný byt. Gérard Depardieu a Andie MacDowell pred americkými úradmi predstierajú, že sú manželia.
Bez strachu (1993)
Jeff Bridges hrá v mystickom príbehu muža, čo si nie je istý, či prežil pád lietadla.
Truman šou (1998)
Duchaplne premyslená vízia o nebezpečí reality šou s Jimom Carreym.
Master&Commander (2003)
Austrálsky režisér nakrúti aj historický veľkofilm. Doteraz bol šesťkrát nominovaný za Oscara, za tento film ho dostal jeho kameraman a strihač.
