Tá hudba vznikala pred dvadsiatimi rokmi a jej sila stále funguje. Potvrdil to aj záverečný koncert turné projektu Hrana.
Už dlho neobliehalo bratislavský MMC klub toľko ľudí. Sála bola beznádejne vypredaná a napriek vyše polhodinovému sklzu niekoľkí ďalší fanúšikovia hudby Mareka Brezovského vydržali koncert počúvať aj vonku na schodoch. Turné Hrana malo vo štvrtok záverečnú zastávku v Bratislave a bol to večer, na aký sa nezabúda.
Plnokrvná šou
„Toto turné chceme poňať skôr hipisácky,“ tvrdil Oskar Rózsa a mal pravdu. Brezovského pesničky, ktoré nahral na album Hrana, zneli pri vlaňajšej premiére v divadle, no tento rok hlavne v rockových kluboch. Vtedy to bola skôr pietna spomienka na mŕtveho kamaráta, teraz živelné podanie jeho nadčasových pesničiek. Alebo inak – po koncerte na sedenie prišla plnokrvná klubová šou.
Viaceré piesne diváci spoznali po prvých sekundách, niekoľkí dokonca spamäti odspievali aj texty. A nebol to len spomienkový optimizmus, v sále bolo viacero generácií. Keď na hudbu jej pôvodné publikum nezabudne a ďalšie ju zároveň objavuje, je to najlepší dôkaz jej kvality a životnosti. Za všetko hovorí takmer sedemsto predaných cédečiek Hrany za týždeň na celom turné.
Kto má album napočúvaný, bol zvedavý na „novinky“, ktoré Rózsa sľuboval, aj nacvičil. Najlepšie z nich vyznela skladba Chcem zmiznúť z tohto mesta, ktorú Brezovský zložil ešte pre svoju skupinu Avanavany, keď mal pätnásť rokov. Už vtedy vedel urobiť chytľavý priamočiary bigbít rovnako ako krásne pomalé melodické inštrumentálky.
Vedel si poradiť aj s artrockovou formou a počuli sme aj jednu z jeho posledných skladieb Vietor. Melodický motív a striedanie jemnej slohy so zemitým refrénom veľmi silne evokuje Smells Like Teen Spirit od Nirvany. Náhoda–nenáhoda, Kurt Cobain zomrel len necelé tri mesiace pred Marekom Brezovským.
Hrana bude aj v televízii
Kým vlani takmer všetko odspieval Rózsa sám, teraz spevácke party pridelil aj iným a mohol sa tak viac venovať hraniu (okrem basy si sadal za klavír aj za bicie). V osemčlennej kapele zloženej zo známych mien najviac vynikli basák Marek Minárik a pianista Vladislav Šarišský.
Celá zostava obklopená televíznym štábom, ktorý chystá dokumentárny film, prešla päť slovenských miest. Na finále v Bratislave sa ešte rozrástla o troch hostí. Medzi nimi bol aj český spevák David Koller. Skladba Hračičkár mu nesadla a na rozdiel od ostatných na pódiu nemal žiadnu spojitosť s Brezovským. To ale bol jediný omyl večera a publikum sa nedalo vyrušiť.
Skladba Hrana zaznela až ako prídavok. Ale bol to vrchol večera. Keď do doznievajúcich tónov zhasli svetlá a nasvietený zostal len klavír s prázdnou stoličkou, bol to silný moment. Na papieri to vyzerá ako gýč, ale nebolo to tak. Presvedčíte sa o tom na jeseň v televíznom zázname.
