Režisér Tomáš Vorel vie, čo je prevencia. Preto si zvykol a rokmi sa zmieril, že chvíľu trvá, kým jeho filmy pochopia. K tomu ešte dodal, že film Kouř na uznanie čakal desať rokov, takže máme časovú predstavu, kedy asi docenia Vorlovu komédiu Uloviť miliardára z roku 2009.
Zatiaľ to skutočne vyzerá, že má ešte čas. Veď aj v týchto novinách po premiére napísali: „Film toho o našej dobe povedal asi toľko ako anonymní diskutéri na internetových fórach.
Myšlienku nemá, ale nasratosti na celý svet je tam požehnane...“ A čo viac: „Autori majú šťastie, že za toto sa nechodí do väzenia. Posedeli by si tam pekne dlho. Keď film uvidí dostatočné množstvo divákov, možno sa namiesto ´ty vole´ začne hovoriť ´ty Vorel´.“
Kritiky o desať rokov sú ďaleko, no mne sa Uloviť miliardára páči už teraz. Z českých filmov po revolúcii vyčnieva už hlavnou postavou, ktorou je podnikateľ, zbohatlík. Dvadsať rokov trvalo, kým sa zjavil filmový biznisman, ktorý už nemá byť zloduchom, naopak, obeťou systému.
Miliardár to má dnes ťažké a Patrika Grossmana lovia viacerí. Kým televízna rosnička na to ide cez posteľ, konkurencia, ktorej prekáža v biznise, rozbehne kampaň, ktorá má boháča kompromitovať.
Nechýbajú podplatení policajti, falošné obvinenia a ukážkovo slizkí novinári, ktorí to za odmenu spravodajsky pokryjú. Viac ako príbeh však pozornosť pútajú kulisy. Miliardárov svet pripomína retušovaný televízny prelud. Všetky tie duté, silikónom vystužené celebrity, sterilné zasadačky a zbohatlícky luxus sú však také zveličené, až sú vlastne na smiech.
Naraz je jasnejšie, o čom chcel Vorel hovoriť a o čom nie. Toto nie je moralita, ktorej to nevyšlo, takisto nie film, ktorý mal kritizovať lobing, bulvár a iné neduhy našej „dravej a hektickej doby“. Vorel si uťahuje napoly z nej a napoly z nás samých. Zo stereotypov, aké o súčasnosti máme.
piatok 17. júna, 19.40 (Film+)
