Chvalabohu, ešte ma nevolali. Asi že nevarím,“ povedal pred pár mesiacmi hudobník Marián Varga. Vždy, keď som si potom zapol televízor a na obrazovke sa zjavil amatérsky kuchár, spomenul som si na tieto pamätné vety.
Veď si to len predstavte: rockový hudobník, spievajúci tvrdé texty, alebo herec, známy charakterovými postavami, zrazu stoja za sporákom a restujú cibuľku. Trochu smutné, trochu smiešne.
Myslel som si, že ma už nemôže nič prekvapiť, ale keď som si pred dvomi týždňami zapol ČT 1, nemohol som uveriť vlastným očiam. Jiřina Bohdalová v úlohe hostiteľky akejsi relácie o domácnosti ma neprekvapila.
Problémom bol hosť. Bol síce o niekoľko desaťročí starší, ale podľa očí a úsmevu ho bolo poznať. Rudolfa Jelínka (na obrázku) alias majora Jiřího Hradce zo seriálu Třicet případů majora Zemana som tam naozaj nečakal. Hradec mi bol v detstve vždy sympatickejší.
Tento československý James Bond nebol suchár ako Zeman, trochu pil a točili sa okolo neho ženy. Na rozdiel od Zemana sa, ako príslušník československej kontrašpionáže, pohyboval nielen v Česku, ale aj v Nemecku či v Južnej Amerike.
A navyše – bol svalnatý a mal aj zmysel pre humor. Ak si odmyslím jeho politickú úlohu v celom seriáli, bol prototypom hrdinu, ktorému držím vo filmoch palce. A zrazu varí v televízii! Televízia mi dáva i berie všetky ilúzie. Zo západoberlínskeho baru White lines (Biele linky) k bielemu jogurtu nie je vôbec ďaleko.
