Chvála hororu

Som fanúšikom hororu. V lepších kruhoch môže mať takéto priznanie podobný zvuk, ako keď pasujete za znalca pornografie. Nevieme, čím nás horor priťahuje. Tušíme však, že o nás hovorí viac, ako sa zdá.

Som fanúšikom hororu. V lepších kruhoch môže mať takéto priznanie podobný zvuk, ako keď sa pasujete za znalca pornografie. Nevieme, čím nás horor priťahuje. Tušíme však, že o nás hovorí viac, ako sa zdá.

Vo filme je horor vlastným svetom vo svete. Občas prenikne do multiplexov, medzitým si stačí sám. "Hororfesty majú najlepšie publikum zo všetkých festivalov," hlásal režisér Juraj Herz, režisér, ktorý je pravidelným porotcom festivalov hororu. "Tamojšie obecenstvo žáner miluje, hosťujúci režiséri nakrúcajú horory, nič iné a prichádzajú s manželkami, nie s milenkami ako inam. Fanúšikovia aj filmári sme jedna veľká hororová rodina.“

Prirovnanie k rodine však ešte nemení, ako maniakov do hororov vnímajú ostatní. Z odstupu im pripadajú rovnako čudesní ako televízna família Adamsovcov. Dokážeme porozumieť, že sa niekto dobrovoľne vystavuje nervovému napätiu, veď presne na tom stavajú adrenalínové športy.

Otázne je, koho v kine tešia zohavené telá, krv a predvídateľné zápletky. Sledujeme horor a tipujeme, či masaker prežije bruneta, alebo blondína. Skutočne od filmu nečakáme viac?

Obyčajný brak

Najčastejší predsudok vraví, že horor je brak. S tým má súvis publikum, ktoré vraj poklesnuté žánre konzumuje – ide o tínedžerov, ale aj o staršie, infantilné osoby, ktoré akosi odmietajú dospieť. Niektorí oponujú a uvádzajú Upíra Nosferatu z roku 1922, ktorý je klenotom filmového umenia.

Rovnako však platí, že ešte v päťdesiatych rokoch Američania poznali horory jedine ako brak na jedno použitie. Zápletky o mutantoch a nebezpečí z vesmíru vznikali bez veľkého rozpočtu a hereckých hviezd. Keďže do kina lákali tínedžerov, nik však nevidel problém, ak boli pritiahnuté za vlasy. Ani producenti neskrývali, že chrlia horory ako fastfoody hamburgery a kolu.

1.jpg

Rozkvet hororu

Naruby to obrátili sedemdesiate roky, keď sa horor vyšplhal z filmového suterénu a slávil umelecké úspechy. Prelomový Vyháňač diabla (The Exorcist, 1973) získal Oscary a zarobil 440 miliónov dolárov, čím dokázal, že hrôza na plátne môže byť umením a pritom globálne zarábať.

Potom prišli majstrovské diela Briana De Palmu, Stevena Spielberga, Francisa Forda Coppolu alebo Stanleyho Kubricka. Majstrovské diela, ktoré celkom vyvrátili vieru, že horor musí kaziť vkus.

Každú generáciu desili jej vlastné filmové monštrá. Štyridsiatym rokom vládli šialení vedci, po nich prišli mutanti, zombies, psychopati, duchovia, opäť zombies, najnovšie sú to, ktovie prečo, metrosexuálni upíri. A práve sem mieri ďalší, rafinovanejší, predsudok k strašidelnému žánru. Hororom vyčíta, že iba poskytujú únik, a čo horšie, tým falšujú podstatu zla. Načo zaľudňovať fiktívnymi monštrami reálny svet, ktorý má dosť vlastných hororov?

Ani toto neobstojí. I keď horory obývajú nadprirodzené netvory kdesi mimo spoločnosti (a to platí i pre krvilačných psychopatov či sériových vrahov), kto sa díva pozorne, určite nachádza spoločenskú kritiku. Iste nie náhodou cez vojnu vo Vietname v USA vzniká vyvražďovačka Texaský masaker motorovou pílou (Texas Chainsaw Massacre, 1974), podobným príkladom je film Noc oživených mŕtvol (The Night of Living Dead, 1968), útočiaci na rasové predsudky – len si všimnite hrdinu čiernej pleti, kým tupí zombies sú do jedného belosi.

Napokon je tu výhrada, ktorá ide cez žalúdok. Horory odmieta ako príliš násilné, krvavé, nechutné. To je síce pravda, ale iba polovičná. Nijaký skutočný horor nevynechá „gore“ záber, kde vnútornosti a telesné tekutiny zaujmú iné ako obvyklé miesto, takisto jestvujú podžánre hororu, kde je príbeh zámienkou kaličiť ľudské telá. Lenže platí aj opak. Už slávny Alfred Hitchcock razil zásadu, že najlepšie mrazí v krížoch z toho, čo na plátne nevidieť. Nie krvavé fašírky, ale v náznakoch budované napätie je preto základom dobrého hororu.

3.jpg

Ako reaguje mozog

Banálne tvrdenie znie, že horory sú s nami odkedy pračlovek rozprával strašidelné historky. Podstatne ťažšie je vyskúmať, ako presne to s napätím v mozgu funguje. Vedci to skúmali a zaujímavé zistenie sa týkalo aj hororov. Poznáme diagnostickú metódu funkčnej magnetickej rezonancie – duté valcovité zariadenie s ležiacim človekom je skenerom, čo sníma aktivitu jeho mozgu. Čo sa deje v mysli filmového diváka?

Najprv z toho vedci neboli múdri. Zložitosť filmu ako umenia bránila, aby k nemu priradili namerané údaje. Potom im napadlo, že namiesto jednotlivca budú pozorovať skupinu. A potom skúsia porovnať, či rôzni ľudia totožný film vnímajú podobne, alebo odlišne.

Ovládanie mysle

Článok Neurocinematics: The Neuroscience of Film overil, čo sme predtým vedeli. Filmy a žánre odlišuje schopnosť ovládať myseľ diváka. Jeden film budil podobné, druhý skôr odlišné reakcie. Zjednodušene: ak s frajerkou mierite do kina na umeleckú výpoveď, nakrútenú, aby si každý domýšľal do filmu vlastné významy, vo vašom a v jej mozgu sa zrejme udeje čosi odlišné.

Pravidlami viac spútaný žáner ako komédia alebo horor, naopak spôsobí, že budete uvažovať, báť sa či smiať podobnejšie, a to v rovnakých pasážach filmu. Vedci tiež dokázali, že kontrolu nad mysľou najlepšie držia horory a trilery. Najlepšie pracujú s napätím a najefektívnejšie manipulujú diváka.

Nadhľad a irónia

Otázkou stále zostáva, čo na tom fanúšikov baví. Možnosť nechať sa zmanipulovať? V skutočnosti sotva. Maniak do hororu nebýva závislý od adrenalínu, ani nie je otrokom prvej signálnej sústavy.

Naopak, užíva si iróniu a nadhľad. Už dávno, keď sa horor ustálil ako žáner, boli si diváci vedomí, že je žánrom, teda, má kódex a pravidlá, ktoré možno sledovať, porušovať ale aj parodovať. Fanúšik hororov nebýva citovo labilný. Pristupuje na žánrovú hru a vychutnáva si ju. Že vo filme takmer všetci pomrú? Nech. Ide o spôsob, akým zhynú, použité remeslo, o zvrat (twist) v závere filmu a podobne.

Rovnako opatrne berme názor, že hororom chýba psychologická hĺbka. Komu chýba ponor dovnútra, nech si kladie otázku, odkiaľ sa berú všetky tie čudesné monštrá. Sú hlasy, že mory v hororoch iba odrážajú úzkosť v nás samých a tú premietajú do sveta. Tento vpád neznáma a chaosu otriasa každodennosťou, ktorú žijeme, čo môže byť pozitívne. Berme to ako výzvu. Príležitosť čeliť strachu z vlastného vnútra.

2.jpg

Malé dejiny hororu
  • Jestvuje názor, že filmový horor je rovnako starý ako film. Iní kladú jeho vznik do dvadsiatych rokov minulého storočia, k nemým filmom nemeckého expresionizmu, ako boli Kabinet doktora Caligariho (1920) a Upír Nosferatu (1922). No už slovo horror – hrôza z angličtiny naznačuje, že žáner vznikol v zámorí.
  • Prvé americké horory boli bez umeleckých ambícií a často využívali predlohy z literatúry. S druhou svetovou vojny začali odrážať ohrozenie krajiny zahraničím – tak sa sused zradca vo filme menil na vlkolaka, z cudziny sa stal nebezpečný kút zeme, v scenároch vedci šaleli, hrozili vynálezmi a skazou.
  • Päťdesiate roky v USA priniesli explóziu popkultúry. Atómový vek zaľudnil filmy duchmi, fantasticky nemožnými mutantmi a krížencami. Dobývanie vesmíru spopularizovalo témy o nebezpečenstvách z kozmu. Béčkové produkcie cielene lákali tínedžerov, no obsahovali už aj zárodok vlastnej paródie.
  • Šesťdesiate roky a sexuálna revolúcia obrátili pozornosť americkej spoločnosti na ňu samú. Vznikajú slávne filmy Psycho (1963) a Vtáci (1963) Alfreda Hitchcocka (i keď dnes ich žánrovo radíme skôr medzi psychotrilery, nie medzi horory). Hoci horory sú spravidla stále podradnejšie béčka, nezávislé štúdiá ponúkli aj zaujímavé lacné experimenty poznačené hnutím kontrakultúry. Nakrúcajú Roger Corman, George A. Romero, na scénu sa doplazili ťarbaví zombies. Výnimkou je Rosemary’s Baby Romana Polanského (1968), film, ktorý úspechom na Oscaroch ohlasuje zmeny ďalšej dekády.
  • Azda sú na vine zmarené ideály minulého desaťročia, že sedemdesiate roky vyzdvihli pochmúrny žáner medzi filmy – áčka a spravil z neho rešpektovanú súčasť filmového priemyslu aj umenia. Stránka Horrorfilmhistory píše, že, nepriateľ tých čias sa ukrýval nablízku, dokonca v rodine: mohla ním byť matka (Shivers, David Cronenberg 1975) otec (The Shining, Stanley Kubrick 1980), brat (Halloween, John Carpenter 1978). Dvojnásobne oscarový Vyháňač diabla (Exorcist, William Friedkin 1973) k hororu pritiahol peniaze i prvotriednych filmárov, ktorí sa opreli o scenáre Stephena Kinga (okrem Kubricka Brian De Palma v Carrie 1976). Filmový marketing zmenili Čeľuste (Jaws, Steven Spielberg 1975).
  • Rok pred osemdesiatym prišiel desivý Votrelec (Alien, Ridley Scott 1979) a efektívne skombinoval horor a sci-fi. Podobne to skúsil David Cronenberg a jeho Mucha (The Fly 1986). Hororu praje rozšírené video, špeciálne efekty sú čoraz špeciálnejšie. Nočnou morou z Elm Street (A Nightmare on Elm Street, Wes Craven 1984) sa začína séria hororov a nespavosť ich publika na pokračovanie.
  • Deväťdesiate roky horory utápali v masívnych rozpočtoch, špeciálnych efektoch a prevarených motívoch, na čo sa snažili reagovať aj vydarené paródie. Psychologicky zaujímavé príbehy sériových vrahov dnes počítame medzi trilery (Mlčanie jahniat, Silence of Lambs, Jonathan Demme 1991, Sedem, Seven, David Fincher 1995).
  • Rok 2001 a teroristické útoky na newyorské dvojičky priniesli aj návrh zakázať horory v mene svetového mieru. Našťastie, nestalo sa. Zato sa objavili svieže hororové prekvapenia (Tí druhí, The Others, Alejandro Amenábar 2001, Kruh, The Ring, Gore Verbinski 2002), známe sa stávajú remaky aj pôvodné horory z Ázie a z hrobu vstávajú nemŕtvi zombies (28 dní potom, 28 Days Later, Danny Boyle 2002). Začína sa dodnes živá Hra o prežitie (Saw, James Wan 2004), Bratislavčanov potešil Eli Roth, ktorý mesto zvečnil v nekorektnom Hosteli (2005).
  • Možno sa obzeráte s pocitom, že najlepšie časy žánru už minuli. Akoby sa v pretekoch maskérov zabudlo, čo je základom dobrého hororu: nielen efekty, ale trpezlivo budované napätie. Hollywood však neznamená svetový film a občas sa objavia nezávislé počiny, ktoré sú lacné, úspešné a potvrdia, že menej býva viac. Maximum hrôzy minimim prostriedkov vyvolal projekt Záhada Blair Witch (1999), úspech zopakovali Paranormálne aktivity (2007). Tie amatéri nakrútili za týždeň a jedenásťtisíc dolárov, zarobili sto miliónov, čím tromfli všetky nezávislé filmy v dejinách. Pre veľké štúdiá skutočný horor.
Zdroj: horrorfilmhistory.com

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 641
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 4 912
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 164
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 802
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 470
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 083
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 816
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 574
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 124
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 661

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Matovič hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

Neprehliadnite tiež

Nechcite vedieť, prečo je najväčším strašiakom pre deti akurát medojed kapský

Vrabec si myslí, že je bocian, ale to je málo. Animák Bocian Riško prináša len otrepané postupy.

Šéf detskej televízie: Zdôrazňujeme kompletnú rodinu, ale neriešime politiku ani náboženstvo

V rozprávkach slovenskej Ducktv sa proti drakovi bojuje zubnou kefkou. Aj svet na nich fičí.

Koncert Norah Jones v Ostrave mal jednu chybu. Znel príliš ticho

Na festivale Colours of Ostrava vo štvrtok zneli dva silné hlasy.

Nekrológ

Benningtonove trápenia nevyšli nazmar. Dôkazom je Hybrid Theory

Správe o smrti speváka Linkin Park sa nedá uveriť.