Na nahrávke Místečko sa zišli zvučné americké mená aj Ivan Tásler a speváčka Lenka Dusilová.
Čechomor funguje už vyše dvadsať rokov. Stále hrá ľudové pesničky na spôsob medzi worldmusic a folkrockom, no tvrdí, že je to vždy iné. Ak nerátame Povesti moravských hradov a zámkov, nový album Místečko vydáva po šesťročnej pauze.
Nadčasové pravdy
„Moravských ľudoviek sú tisíce. Sú tam stále tie isté tematické okruhy, je ťažké objaviť niečo nové. Dá sa to, len treba veľa pátrať. Snažíme sa neopakovať,“ vraví huslista Karel Holas. „Tak napríklad pesnička Místečko sa pôvodne volá Starala sa máti má, my sme ju premenovali a hráme trochu s nadhľadom. Necítime v nej len to posledné miesto, ktoré nás každého čaká, vidíme to skôr z pozitívneho hľadiska.“
Čechomor verí, že hrať ľudové pesničky je originálnejšie ako kopírovať aktuálne trendy a spievať v angličtine. Okrem pôvodných melódií často využíva aj pôvodné texty: „Keď niečo neviete, nemali by ste to robiť,“ vysvetľuje Karel Holas. „Snažili sme sa písať vlastné slová, ale nebolo to ono. Potom sme si povedali, prečo to vlastne robiť, keď existujú napísané nadčasové pravdy. Je to nejaká správa z nejakých čias, ale myslíme si, že aj dnes to niekomu môže niečo povedať.“
Album Místečko má trinásť skladieb. Okrem stálych hostí, ako sú speváčky Lenka Dusilová a Ewa Farná, sú na ňom aj dvaja známi americkí hudobníci. S producentom Gerrym Leonardom sa zoznámili na spoločnom turné so Suzanne Vega, neskôr zistili, že robil aj kapelníka sprievodnej skupiny Davida Bowieho. Pôvodne chceli za producenta Tonyho Levina, basgitaristu skupiny King Crimson a Petra Gabriela, no ten bol príliš vyťažený. Skladby sa mu však páčili, tak do niekoľkých z nich nahral svoj part.
Zoznam hostí uzatvára Ivan Tásler. „Tá voľba bola jasná. Jeho pesničky sa mi veľmi páčia a už dlhšie sme uvažovali, že niečo spravíme. Je veľmi bezprostredný, poslali sme mu texty a urobil dve pesničky vrátane titulnej Místečko. Doteraz nám nikto nenapísal skladbu pre Čechomor, on je prvý.“
Ide najmä o fanúšikov
Kapela priznáva, že spolupráca so známymi menami má svoje výhody, ale trvá na tom, že keby to s nimi nezaiskrilo z hudobnej stránky, nevolala by ich. „Na takéto pokusy som dlho veril, ale už mám päťdesiat a prešlo ma to. Keď sme urobili nové cédečko, riaditeľ festivalu Womex mi povedal: Dobrý album, páči sa mi. Ale musíte urobiť ešte jeden. Keď som sa spýtal prečo, vyhlásil, že ten by sa dal lepšie pripraviť,“ spomína Karel Holas. „To mi otvorilo oči, dovtedy vždy, keď ma odniekiaľ vyhodili z dverí, vrátil som sa oknom. Povedal som si, že máme svoje publikum, ktoré nás má rado, robíme to najmä pre nich. Samozrejme, ak príde zaujímavá ponuka, nebudeme proti.“
Za publikom cestujú najčastejšie. Hrávajú aj v malých kluboch a krčmách, pretože inak by vraj viac ako desať koncertov v Česku a na Slovensku nezahrali. Repertoár však podľa miesta koncertu neprispôsobujú: „Vždy dávame pesničky do univerzálneho moravského jazyka. Ak niečo spievame, chceme, aby nám to ľudia verili, na prízvuku by hneď poznali, odkiaľ pochádzame. Zatiaľ sa nám nestalo, že by nás niekde na Morave zbili,“ dodáva so smiechom huslista.
