Niektoré životopisné príbehy znejú, akoby boli vymyslené. Keď však počúvam Anthology Salifa Keitu, tak je iba ťažké o niečom z jeho života pochybovať. „Som čierny, moja koža je biela, takže som biely a moja krv je čierna,“ spieva na predošlom albume La Différence a otvorene hovorí o tom, ako sú v jeho krajine Mali stále vykonávané obradné popravy albínov.
Traduje sa totiž, že albíni sú posadnutí diablom. Kalif je albín, no zdá sa, že jediné, čím je posadnutý, je hudba. Šialene energická, spájajúca prvky afrobeatu, R&B, islamských spevov, španielskych tancov, žalostných nárekov aj euforickej radosti. Anthology je hudobný životopis mapujúci Keitove skladby od 60. rokov po súčasnosť, na ktorom nechýba ani opojná dvanásťminútovka Mandjou, ktorá pochádza ešte z čias jeho pôsobenia v Les Ambassadeurs Internationaux.
Jednotlivé skladby sú rozdielne, ale tak zvláštne, že v závere tvoria jednoliaty celok. To iba potvrdzuje Keitove slová o rozdieloch, ktoré sú tu práve preto, aby bol svet úplný. Jeho hudba je tiež úplná, nič jej nechýba.
