Ako ukázala tradičná prehliadka inscenácií uplynulej sezóny, na ambicióznejšie divadlo musíme v Košiciach ďalej čakať, no pre hudobný zážitok sa tam oplatí ísť už dnes.
Už niekoľko rokov ponúka košické Štátne divadlo divákom i kritikom prehliadku svojich najnovších inscenácií. Tentoraz počas štyroch dní prezentovalo štyri činoherné, dve baletné a dve operné novinky končiacej sa sezóny.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Baletný súbor Štátneho divadla Košice na tradičnej prehliadke inscenácií uplynulej sezóny popri horúco medializovanom koprodukčnom Oneginovi ponúkol komický balet Harlekyniáda v réžii Ondreja Šotha, poetikou recyklujúci DOSKami ocenené Svadby podľa Figara. Udalosťou činohernej sezóny je Shakespearova komédia Ako sa vám páči v typickej, výkladové stereotypy lámajúcej inscenácii Romana Poláka.
Operný repertoár sa rozrástol o dve nové produkcie. Vo februári divadlo, ktoré sa dlhší čas vyhýbalo „nediváckym“ titulom, pripravilo dvojvečer málo uvádzaných diel – Zuzankinho tajomstva Wolfa-Ferrariho a Ravelovej Španielskej hodinky. Diela spája nielen rok premiéry (1909), ale aj motív ľudských slabostí a závislostí. Neduhom Ferrariho Zuzanky je láska k cigaretám, Ravelovu Concepcion, mladú ženu starého hodinára, spútava neukojená žiadostivosť. Pikantná téma by určite zniesla vtipný, ľahký, moderný javiskový tvar, málo nápaditá inscenácia hosťujúceho nemeckého režiséra Achima Thorwalda však neprekročila ambície konvenčnej aranžovačky.
Najnovším diváckym ťahákom košickej opery sa stala Mozartova Figarova svadba, ktorá sa aj osem mesiacov po premiére teší živému záujmu publika. Zaslúžene. Hoci tradičná, vo svojom realizme navyše nie celkom dôsledná inscenácia Gustáva Herényiho nedosahuje kvality predchádzajúcej košickej Figarky (1998, réžia Zuzana Lacková-Gilhuus), právo na existenciu si v plnom rozsahu obhájila štýlovým, v slovenských reláciách nadpriemerným hudobným naštudovaním Paola Gatta i výborným mozartovským ansámblom, až na pár výnimiek zloženým z domácich spevákov.
Pochvala patrí najmä vo všetkých parametroch exportnej Zuzanke (Lenka Máčiková) a krásnou farbou mužného barytónu podmaňujúcemu Grófovi Almavivovi (Ludovic Kendi). Popri nich majú Košice vokálne ušľachtilú Grófku (Lucia Knoteková), ideálne obsadeného Figara (Marián Lukáč), roztomilého Cherubina (Viera Kállayová), farebne sýtu Marcelinu (Katarína Kubovičová), vtipného Dona Curzia (Ján Rusko), typovo utrafeného Bartola (Marek Gurbaľ) i Basilia (Anton Baculík), do budúcnosti mnoho sľubujúceho Antonia (Peter Kellner) a talentovanú Barbarinku (Blanka Jílková).
Podčiarknuté, zrátané – na ambicióznejšie divadlo musíme v Košiciach ďalej čakať, pre hudobný zážitok sa tam oplatí ísť už dnes.