V nedeľu sa na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach stretla doslova „veľká trojka“ z filmu Vesničko má středisková. K filmovému Otíkovi - Jánosovi Bánovi, a Pávkovi - Mariánovi Labudovi, pribudol scenárista kultovej československej komédie Zde.
Legendárny český scenárista, režisér a herec Zdeněk Svěrák si dnes na Art Film Feste osobne prevzal ocenenie Hercova misia. Mosadznú tabuľku pripevnil vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach za prítomnosti prezidenta festivalu Milana Lasicu aj viceprezidenta podujatia Petra Hledíka.
Jedného z najúspešnejších českých dramatikov si prišli naživo pozrieť stovky priaznivcov. Jeden z otcov Jára Cimrmana dnes tiež na festivale slávnostne uviedol celovečerný debut svojho syna Obecná škola z roku 1991, ku ktorému napísal scenár.
Kamera je ako žena
Svěrák, ktorý získal Hercovu misiu za herecký prínos, sa na tlačovej konferencii priznal, že je to pre neho veľká česť, keďže sa považuje skôr za scenáristu. Ako umelec bez hereckého vzdelania si podľa vlastných slov musel na kameru dlho zvykať.
“Kamera je taká ženská, ktorá vás prekukne ako máloktorá iná. Spozná každú faloš a z očí vám vyčíta, že nemáte na srdci to, čo hovoríte,“ povedal 75-ročný Svěrák, ktorý sa kamery vraj stále tak trochu bojí. „Napríklad keď je režisérom váš syn a pozná vás odmalička, tak vám povie po zábere, kde sa rozčuľujete ´Oci, veď ty sa v živote rozčuľuješ úplne inak, to bolo hrané',“ dodal.
Veľká trojka
Na tlačovej konferencii sa zúčastnili aj herci Marián Labuda a János Bán, po rokoch sa tak stretla "veľká trojka" z legendárneho československého filmu Vesničko má středisková (1985). Pri spomínaní na nakrúcanie Labuda prítomným prezradil, že Svěrák ho vlastne do filmu najprv obsadiť nechcel. Postaral sa o to režisér Jiří Menzel.
„Pamätám sa, ako sme sa stretli v šatni a Svěrák mi povedal 'No áno, počul som, že to budete hrať vy, no čo sa dá robiť'," povedal Labuda. “Tak v podstate je to pravda,“ odpovedal s úsmevom Svěrák. "Scenárista má určitú predstavu. Keď ten scenár píše, tak si tých hercov aj nejako predstavuje. Ja som si naozaj toho Pávka predstavoval inak," dodal. "Dôležitejšie však je, čo to urobilo potom, že to bola najlepšia voľba, akú Jirka urobil,“ uzavrel laureát Hercovej misie.
Divadlo je odmena
Všestranný umelec považuje za najťažšiu prácu práve písane scenárov. Radšej má hranie v divadle. „Tá nepríjemnosť pri písaní scenárov spočíva v tom, že neviete, či to robíte dobre. Na opačnom konci stojí hranie v divadle. Tú odmenu tam dostávate ihneď, a to človeka nabíja. Medzi tým stojí písanie rozprávok pre deti a poviedok. To bola vždy moja méta,“ prezradil rodák z Prahy.
Ako ďalej povedal, jeho práce si ako prvá vždy prečíta manželka, ktorá ho sprevádzala aj na Art Film Feste. „Je nemilosrdná, ale láskavá. Najväčšia nemilosrdnosť je, keď pri čítaní zaspí. To sa mi stalo raz a odvtedy sa tomu snažím vyhýbať,“ uzavrel s úsmevom.
Zdeněk Svěrák (1936)
Jeden z najpopulárnejších českých hercov a jeden z najtalentovanejších českých scenáristov sa narodil 28. marca 1936 v Prahe. Pôvodne bol učiteľom českého jazyka, pôsobil aj ako rozhlasový redaktor. K dramatickému umeniu sa dostal ako spoluzakladateľ dnes už kultového Divadla Járy Cimrmana (DJC). V roku 1967 aj spolu s Ladislavom Smoljakom položili „základné kamene“ a vymysleli najväčšieho neexistujúceho českého hrdinu, ktorý žne u publika úspech a už vyše štyri desaťročia vypredáva DJC. Od divadla sa Svěrák plynulou cestou dostal k filmu. Od začiatku 70-tych rokov sám a aj so Smoljakom písal námety a scenáre k úspešným snímkam. Cimrmana previedli na plátno napríklad vo filme Jára Cimrman ležící, spíci. Svěrák sa podpísal aj pod filmy ako napríklad Marečku, podejte mi pero (1976) či Vrchní, prchni (1980). Spolu s Jiřím Menzlom získali za film Vesničko má, středisková (1985) prvú nomináciu na Oscara pre Česko po takmer dvoch desaťročiach. Ale až filmy „svěrákovského tandemu“ - otca Zdeňka a syna Jana priniesli najväčšie ocenenia. Pre celovečerný debut svojho syna napísal Zdeněk Svěrák scenár k filmu Obecná škola (1991), prostredníctvom ktorého sa vrátil do spomienok na vlastné detstvo i učiteľské roky a schuti si v ňom zahral hlavnú postavu. Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Na zlatú sošku si však otec a syn museli ešte chvíľu počkať. Napokon Oscara získali za film Kolja (1996) v roku 1997. A to nebola jediná svetová cena za snímku, v ktorej Zdeněk Svěrák stvárnil aj hlavnú úlohu. Film získal aj Zlatý glóbus. Zdeněk Svěrák si tento rok prevzal Cenu za mimoriadny prínos českej kinematografii - Českého leva.
