V štandardne fungujúcich operných domoch koncerty bývajú príjemným spestrením repertoáru. V SND prebrali funkciu ťahúňov sezóny.
Priestor po dvoch zrušených operných premiérach v minulej sezóne vypĺňalo Slovenské národné divadlo hudobnými večermi z vlastnej produkcie (Jubilujúci velikáni, Umelci Japonsku) i externými projektmi (Juan Diego Flórez, mahlerovský večer s Elisabeth Kulmanovou). Aj bodka za sezónou bola koncertná: večer s mierne patetickým názvom Šperky verizmu.
Prvá časť patrila orchestrálnym číslam, z ktorých stála za pozornosť suita z neuvádzanej Wolf-Ferrariho opery Šperky Madonny (1911). Melodicky, rytmicky i tempovo pestrá kompozícia našla orchester SND výborne pripravený overeným hosťom Friedrichom Heiderom. Len škoda, že bulletin nepriniesol jedinú informáciu o diele.
Ťažiskom večera bolo koncertné naštudovanie operného debutu Giacoma Pucciniho Le Villi (Víly), uvedeného v slovenskej premiére. Romantický príbeh o nevernom Robertovi, ktorého opustená snúbenica Anna umrie žiaľom, kým on zhynie umorený tancom s vílami má s neskoršími operami najslávnejšieho veristu málo spoločné. Líši sa typom námetu a charakterom hudobnej reči, aj frekvenciou uvádzania – na svetových javiskách sa hodinová dvojaktovka objavuje len výnimočne. Slabinou prvotiny 25-ročného Pucciniho je nedramaticky vystavaný dej, zato má už emocionálne vypäté vokálne melódie a harmonicky bohatú orchestrálnu zložku.
Prednosti diela vyzneli vďaka muzikantsky plnokrvnému naštudovaniu a kvalitným výkonom sólistického tria. Hoci part Roberta je dramatickejší než prirodzený lyrický naturel Ľudovíta Ludhu, tenorista sa ho zhostil s veľkým zápalom a technickou suverenitou. Sopranistka Luisa Hudson (Anna) zaujala najmä svietivými výškami, mladý albánsky barytonista Gezim Myskheta (Guglielmno) zamatom hlbokej polohy.
Obecenstvo prijalo večer mimoriadne vrelo. A tak hoci bolo uvedenie Pucciniho prvotiny náplasťou za zrušené premiéry, aspoň to bola náplasť prvotriedna.
