Bratislava, mesto na mieru, a Košice – dzivosť v srdci. Nezvyčajné, ale výstižné názvy toho, čím sa v posledných rokoch zaoberala Illah van Oijen.
Je Holanďanka a na Slovensku žije od roku 2005. Pôvodne si myslela, že sem príde iba na dva roky, no vymyslela si tu zaujímavú prácu a našla priateľa. A tak vznikli dve originálne knihy o našich najväčších mestách.
Staronová Bratislava
„Slovensko som vnímala ako zaujímavé miesto na fotenie – bolo novým členom EÚ, na hranici medzi starou a novou Európou,“ vysvetľuje Illah van Oijen. Usadila sa v Bratislave a začala dokumentovať najmä zmeny, ktoré priniesol stavebný rozmach.
„Moje fotografie boli komentárom z pohľadu cudzinca na rýchlo sa meniaci verejný priestor v meste. Zámerne som pracovala ako kronikár pokúšajúci sa zachytiť rozmach mesta, kým jeho história nezmizne pod rukami stavebných developerov.“
Väčšinu knihy s názvom Bratislava, mesto na mieru (2007) tvorili zábery na priestory, z ktorých mnohé dnes už neexistujú alebo sa radikálne zmenili. Pripomína to knižnú edíciu o starej Bratislave, no kým zmeny v 19. storočí sa už len tradujú, priemyselné pamiatky, ako bola napríklad fabrika Gumon, si pamätajú aj dnešní dvadsiatnici. Vďaka knihe budú aj ďalšie generácie vedieť, ako kedysi vyzeralo hlavné mesto.
Mladá Holanďanka si cez fotky a stretávanie sa s rôznymi ľuďmi vytvorila k Bratislave blízky vzťah. Naučila sa po slovensky, zaľúbila sa a zároveň sa tak prestala cítiť ako cudzinka. A ešte niečo jej pomohlo odložiť návrat do Holandska – už rok po vydaní prvej knihy si našla novú výzvu. Dozvedela sa o projekte Košice – Európske hlavné mesto kultúry. A keďže debut dopadol dobre, dohodla sa s vydavateľom na druhej knihe, ktorá vyšla nedávno.
Dzivosť v srdci
„V roku 2008 som sa vybrala do Košíc. Bolo to niekoľko dní po tom, čo získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry a vo vzduchu bolo cítiť nadšenie,“ spomína Illah van Oijen. „Podnikla som tam mnoho výletov. Videla som, ako sa kasárne menia na Kulturpark, zo strechy obchodného domu Dargov som pozorovala, ako sa z Hotela Slovan stáva Double Tree Hilton, sledovala som, ako sa Námestie osloboditeľov mení na stavenisko Auparku.“
Aj v Košiciach si všímala hlavne veci, ktoré už domáci považujú za samozrejmé. Kaviareň na okraji mesta, ktorú majitelia dlho posúvali s meniacou sa konečnou autobusov, až kým tento súboj nevzdali, mládež v novom skejtparku popíjajúcu cez diery v plote, pretože pitie alkoholu je tam zakázané, ľudí postávajúcich na omši pred dverami dočasného kostolíka na sídlisku.
Fotky často povedia viac tým, čo neukazujú, alebo tým, čo tušíte za okrajmi. Napríklad povestný Luník IX, kde namiesto tradičného obrazu zničených panelákov vidíte Rómov šliapajúcich od zastávky cez trávnik do kopca (autobus stojí len na okraji tohto sídliska).
Aj knihu Košice – dzivosť v srdci tvoria najmä silné obrázky, pomedzi ktoré sú krátke texty. Prvý napísal Holanďan Tijs van den Boomen, ktorý spolupracoval aj na Bratislave, druhý text je spomienkou spisovateľa Agdu Baviho Paina na detstvo, v tom treťom vás kuntshistorička Gabriela Kisová prevedie umeleckými dielami rozptýlenými po meste. Nik z nich už v Košiciach nežije, no spomienky majú silné.
A práve to bolo jednou z otázok, ktoré si Illah van Oijen kládla pri fotení svojej knihy - dokážu sa Košice zmeniť na živé a prosperujúce mesto, v ktorom chcú ľudia zostať žiť?
