Vystrašené zvieratá utekajú pred loveckou sezónou. Z jednoduchého východiska nakrútili Martin Snopek a Ivana Laučíková nepokojný, dramatický film Posledný autobus. Filmoví teoretici si s ním budú musieť poradiť.
Martin Snopek sa raz previezol posledným autobusom domov, preto začal uvažovať o filme Posledný autobus. Zaspal, zobudil sa až v Častej a do Modry sa vracal pešo, skratkou cez nočný les. Počul za sebou šuchotanie a trochu sa bál.
Domov vtedy došiel šťastne, ale film, ktorý nakoniec nakrútil spolu s Ivanou Laučíkovou, nie je taký jednoduchý. V prvom pláne rozprávajú o loveckej sezóne a lesných zvieratkách na úteku, v druhom o dramatických chvíľach z ľudských životov a dejín. Na Art film feste zažiaril Posledný autobus medzi krátkymi filmami, dnes má v Trenčianskych Tepliciach slávnostnú premiéru.
Nepokojná nedokonalosť
„Často si myslíme, že konáme správne, sme empatickí a spravodliví. Nepochybujeme o sebe, že keď si to situácia vyžiada, budeme stáť na strane dobra. Dokážeme však odhadnúť svoju pravú povahu, kým taká situácia nepríde?“ pýta sa Martin Snopek.
K jeho filmovej úvahe sa pripojila Ivana Laučíková najprv ako producentka, potom aj ako režisérka. „Pol roka som ešte váhala. Bol to náročný projekt, považovala som ho za producentskú samovraždu,“ hovorí. „Lenže o niektorých témach nemožno prestať rozprávať.“
Päť rokov zbieral Snopek v garáži kopy rekvizít, kufre, staré kabáty a zvieracie masky. On aj Laučíková sú veľmi úspešní animátori, nachystané masky však tentoraz navliekli na živých hercov. To bola pre nich nová skúsenosť. Ich film nie je animovaný, ale nie je ani hraný. Je niekde na pomedzí a hovoria, že filmoví teoretici budú mať asi zábavku, kým sa rozhodnú, kam ho zaradiť.
Herci hrali spomalene, v niektorých fázach sa dokonca zastavovali, lebo kameraman Juraj Chlpík nesnímal akciu kamerou, ale digitálnym fotoaparátom s menšou rýchlosťou. V postprodukcii sa obraz upravoval, spomaľoval aj zrýchľoval. Dojmom nedokonalosti sa nepokoj z príbehu ešte posilnil.
Trailer k filmu a ďalšie informácie - www.poslednyautobus.sk
Herci nahradili futbalistov
„My animátori bývame opatrní, keď nakrúcame filmy o tragických témach, pretože film sa zvykne premietať do našich vlastných životov,“ hovorí Ivana Laučíková. „Aj toto nakrúcanie bolo nesmierne komplikované, osobitné problémy nám narobil samotný autobus.“
So Snopekom potrebovali model z päťdesiatych rokov, ale nájsť taký, čo by ešte jazdil, vyzeralo byť nemožné. Nakoniec ho objavili, vlastnil ho futbalový klub v Liptovskom Trnovci.
Ešte donedávna sa na ňom hráči prevážali na zápasy, lebo iný nemali. Musel byť už ozaj veľmi opotrebovaný, počas filmovania sa kazil, mrzli v ňom hadičky a rozpadal sa motor. Jeho oprava stála veľa a priviedli Laučíkovú do mínusu.
Pomaly, ale sústavne
V roku 2006 založila produkčnú spoločnosť feel me film. Posledný autobus je zatiaľ druhým autorským filmom, ktorý v nej vznikol. Komplikované nakrúcania a ambiciózne projekty rýchlejšie tempo neumožňujú. „Pracujeme pomaly, ale sústavne. Nemáme vlastné štúdio, ale máme dôveru iných štúdií, a tie nám vychádzajú v ústrety,“ hovorí.
Dnes ešte potrebuje získať peniaze na filmovú kópiu. Potom, koncom roka alebo začiatkom budúceho, by mohol ísť film Posledný autobus do kín.
