Britský herec Michael York s manželkou Patriciou McCallumovou, americkou fotoreportérkou a spisovateľkou, vo veľkej sále karlovarského hotela Thermal. FOTO – ČTK
Čo je dôležitejšie, strhujúci začiatok alebo nezabudnuteľný záver filmu? Ktorá z dvoch najžiarivejších hviezd karlovarského festivalu je významnejšia: šesťdesiatročný mušketier, Brit Michael York alebo neporaziteľný agent 007 Škót Sean Connery? Nech je odpoveď akákoľvek, Michael York je takzvaný kick of the festival a Sean Connery bude bodkou za karlovarskou filmovou horúčkou.
„Nemohol by som hrať v násilných filmoch. Násilie ma odpudzuje. To mi na Amerike prekáža,“ povedal na stretnutí s novinármi Michael York, ktorý má za sebou bohaté konto romantických postáv – od Ságy rodu Forsythovcov cez filmy Romeo a Júlia, Alfréd Veľký, Vražda v Orient-Exprese či v adaptácii románu Alexandra Dumasa Traja mušketieri.
Na hereckú cestu sa dostal cez divadelné dosky – začínal v krúžku na Oxfordskej univerzite a ako 23-ročný pokračoval profesionálnou kariérou v National Theatre. Tam mu taliansky režisér Franco Zeffirelli ponúkol prvú úlohu a onedlho ho stiahol k filmu, keď v Skrotení zlej ženy debutoval postavou šľachtica Lucenzia.
Aj na festivale sa York vyznal z lásky k talianskemu filmu. Svetovú popularitu mu ale zabezpečila postava mladého naivného Briana Robertsa vo filmovej verzii muzikálu Kabaret v réžii Boba Fossa. „Film je výrobňou, v ktorej má herec len minimálnu kontrolu. Chýba mi v ňom spätná väzba publika, ktorú divadlo poskytuje.“
Na festivale sa vyznal z vášne k filmu, ktorú rozvíja aj členstvom vo Filmovej akadémii. „Tam sú pravidlá prísne, musím vidieť všetky súťažné filmy. Keď jeden nestihnem, nemôžem hlasovať. Nie je to perfektný systém, ale je rozumný. Sledujem všetko.“
V hollywodskom filmovom priemysle žije, ale bez ilúzií. Málokomu sa podarilo vystihnúť jeho podstatu trefnejšie: „Na jednej strane je nesentimentálny, na druhej strane groteskný. Je silný, a preto je hrozbou pre menšie produkcie. Ľudia ho milujú a neznášajú zároveň.“
Yorkovi je vlastná schopnosť nezastavovať sa. Odmieta nostalgicky sa pozerať na minulé úspechy. „Vekom sa obmedzovať nenechám. Chcem pracovať, kým budem môcť. A tiež chcem ďalej písať. Nechcem sa len spokojne otáčať za seba.“
