Ďalšia z hudobných legiend má za sebou slovenskú premiéru. Jeff Beck, ktorého prezývajú James Dean elektrickej gitary, si v piatok zahral v Športovej hale Pasienky.
Jarné bratislavské džezové dni, presahujúce do leta, priniesli poslucháčovi skutočnú lahôdku. Po výdatnom predkrme v podobe slovenskejvaudevillovej skupinky Sto Múch, ktorá originálne zábavnou šou rozpálila publikum, aby uviedla funk bluesový orchester z Rakúska Hot Pants Road Club, prišla hlavná hviezda – Jeff Beck.
Jedna z najrešpektovanejších osobností dejín modernej rockovej hudby britský gitarista Beck svojou multižánrovou virtuozitou takmer vždy napĺňal výrok „gitara je malý orchester“. Šamanská hra aj záujem o nezvyčajné experimenty ho už v mladosti posúvali do kategórie inovátorov a vizionárov. Ako povedal jeho niekdajší spoluhráč, priateľ a inšpirátor Jan Hammer jr., „každý si môže prečítať partitúru a naučiť sa ju, potom sa však musíte dostať dovnútra a niečo s tým spraviť. Kľúč je v tom, čo s materiálom urobíte ako hudobník a improvizátor. A v tom je Jeff neprekonateľný.“
Potvrdil to aj bratislavský koncert, nesúci sa v duchu diskrétne romantickej gitary. Repertoár ozvláštňovali najmä skladby ako „tvrdý“ Hammerhead – s neobvykle rozvinutým riffom klávesistu Jasona Rebella v charakteristickom duchu Yardbirds, nostalgicky dominantná Brush With The Blues, excelentné coververzie beatlesovky A Day In The Life, Over The Rainbow, Mná na h-Éireann od worldmusicových The Chieftains, Little Wing Jimiho Hendrixa alebo Rollin and Tumblin Muddyho Watersa, kde spevácky excelovala basistka Rhonda Smith.
Pre ctiteľov klasickej hudby Jeff Beck ponúkol variácie na koledu Corpus Christi od Benjamina Brittena a Pucciniho Nessun Dorma.
Kto ho bezhranične obdivuje, určite si prišiel na svoje, ale diváci s nadhľadom museli byť tak trocha sklamaní. Presladenosťou prejavu aj dramaturgie, ktorá gitarového mága skôr karikovala. Ale to ide možno s vekom. V každom prípade, v prvý letný piatok išlo o pozoruhodný výlet do prejavov únavy progresívnej duše.
