Dvadsaťsedem divadiel z 11 slovenských miest, šesť rozprávok a tri koncerty – taká je štatistická bilancia siedmeho ročníka Dotykov a spojení. Dramaturgia festivalu vyberala to najzaujímavejšie a najinšpiratívnejšie z našich javísk. Aká teda bola slovenská divadelná sezóna 2010/2011?
Veľa novej drámy?
Až štyri tituly prehliadky Nová dráma si diváci mohli pozrieť aj v Martine. Nemohlo chýbať žilinské Podzemné blues v réžii Eduarda Kudláča, ani pozitívne prijaté zdivadelnenie Rúfusových básní Tajomný pokoj vecí od režiséra Viktora Kollára. Okrem Napichovačov a lízačov divadla SkRAT sa divákom predstavilo aj Divadlo YSTFUD, ktoré spája autorov SkRATu s hercami z Prešova. Divácky vďačné bolo vystúpenie Dezorzovho lútkového divadla s erotickou bábkovou hrou o Gašparkovi.
Zastúpenie súčasnej drámy zvýšilo DJGT Zvolen, ktoré prvýkrát na Slovensku uviedlo hru českej dramatičky Lenky Lagronovej Plač. Príjemným objavom bola tanečná inscenácia Jara Viňarského a Viery Dubačovej - Helver a tí ostatní pod hlavičkou Divadla Ivana Palúcha z Banskej Bystrice.
Shakespeare aj Kafka
Prešovské a košické divadlo ponúklo z tejto sezóny dve Shakespearove komédie. Sprušanského Sen noci svätojánskej, umiestnený do telocvične, tematizoval telesné prebúdzanie tínedžerov a v spolupráci s Jarom Viňarským obohatil inscenáciu o pohybové choreografie.
Ako sa vám páči Romana Poláka sa pohrávalo s témou transsexuality a lesbickej lásky, výprava navyše využívala exotické prvky ako bambusové palice a origami. Po známej predlohe – Kafkovej Premene siahol aj Marián Pecko a Bábkové divadlo na Rázcestí. Vynikajúci bol výkon Tomáša Mischuru, ktorý hral ústrednú postavu – Gregora Samsu.
Prekvapenia festivalu
Prekvapením je absencia našej prvej činohernej scény vo výbere festivalu. SND zastúpil len HollyRoth, inscenácia minulej sezóny ako záverečný hosť uzatvárajúci festival. Spomedzi premiér aktuálnej sezóny sa na festivale neobjavil žiaden titul. Podobne nitrianske Divadlo Andreja Bagara, napriek niekoľkým zaujímavým premiéram, prinieslo „iba“ rozprávku Mátohy Kamila Žišku.
Bratislavu zastupovalo Divadlo Astorka Korzo ´90, ktoré sa vrátilo k textom Ruda Slobodu. Hru Gazdova krv napísal Ondrej Šulaj voľne na motívy viacerých Slobodových próz. Lákadlom boli herecké výkony Mira Nogu (Gazda), Zity Furkovej, no najmä Szidi Tóbiás.
Domáce farby naopak hájilo SKD Martin a hosťujúci režisér Dodo Gombár, ktorý po úspešných tituloch Štúrovci a Nový život siahol po hre, ktorá je pre martinské divadlo kultová – Kubo Jozefa Hollého. Gombárov Kubo s podtitulom „remake“ je pestrou smršťou divadelných nápadov, ktorú okrem ústredného príbehu Kuba režisér naplnil paralelným príbehom hercov-spolužiakov, ktorí sa po rokoch stretávajú v divadle. Prerábke Kuba nechýba grotesknosť, vtip, skvelé herecké výkony celého súboru, spomedzi ktorých „hviezdili“ najmä Jana Oľhová a Lucia Jašková.
Rusínske a maďarské divadlo medzi najlepšími
Ako nevšedný hosť, ktorému sa napriek dobrým chýrom nedostáva tejto pocty každý ročník, sa predstavil súbor Jókaiho divadla. Z Komárna do Martina priviezlo Višňový sad v réžii Martina Hubu. Divákov si získali najmä výbornou kondíciou hereckého súboru, z ktorého treba vyzdvihnúť Évu Bándor ako Ranevskú.
Divadlo Alexandra Duchnoviča je v Martine o čosi častejšie – tento rok ukázalo svoju omladenú tvár inscenáciou Havaj, ktorá bola trojitým debutom – pre mladú autorku Michaelu Zakuťanskú, ako aj pre režisérku Zoju Zupkovú a herečku v hlavnej úlohe Slávku Šmajdovú. Príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa zmieta medzi životom v zapadnutej dedine a snom o živote vo veľkomeste, je sprevádzaný vtipnými replikami ďalších postáv.
Oba súbory sa uviedli nadpriemerným nasadením a disciplínou hercov, ktorí pre divadlo žijú a ako si sami zavtipkovali, darí sa im to aj vďaka tomu, že kvôli jazykovej výbave ich nevyrušuje z koncentrácie práca na televíznych seriáloch a dabingoch.
Rozhovory o divadle – ako ďalej?
Priestor na festivale mali aj diskusie o situácii v divadle – hovorilo sa o význame a práci Divadelného ústavu, o význame dramaturgov a ich aktuálnej absencii v niektorých divadlách. Z každodenných hodnotení inscenácií hlavného programu vysvitlo, že nejeden titul mal chybičky krásy, kvôli ktorým sa dá relativizovať, či do výberu toho najlepšieho patrí.
Oproti minulému roku bolo v hlavnom programe až o 10 inscenácií menej, čo otvára otázku, či je to len záležitosť slabšej sezóny, alebo ide o akýsi zostupný trend.
