Sprofanovaný slogan „podľa skutočného príbehu“ síce pôsobí odstrašujúco, hollywoodsky, veľkofilmovo, ale táto Férová hra je o riadny kus férovejšia ako mnohé iné filmy s rovnakým názvom.
Recenzia: Férová hra
Fair Game, USA 2010, 108 minút
Réžia: Doug Liman. Námet: Joseph Wilson, Valerie Plame. Scenár: Jez Butterworth, John-Henry Butterworth. Hudba: John Powell
Hrajú: Sean Penn, Naomi Watts, Ty Burrell, Bruce McGill, Brooke Smith, David Denman, Michael Kelly
Premiéra v SR: 23. júna 2011
Tentoraz nejde o umelé dodávanie puncu dôveryhodnosti hlúpej a nepravdepodobnej zápletke. Naopak, snímka vznikla podľa dvoch kníh literatúry faktu, ktoré napísali jej hlavné postavy Valerie Plame Wilson a jej manžel Joseph Wilson.
Bush nie je jediný problém„Aféra Plame“ sa začala v roku 2003, keď na verejnosť zámerne a riadene presiakli informácie o agentke CIA Valerie Plame, s cieľom zdiskreditovať ju ako predstaviteľku názoru, že Irak Saddáma Husajna nemá jadrový zbrojný program. Pretože to odporovalo silám, ktoré si želali rozpútať vojnu proti Iraku.
Časť nepohodlných faktov zistil z poverenia CIA vďaka svojim starým kontaktom manžel Joseph, niekdajší americký diplomat v Nigeri. No pretože Biely dom hľadal zámienku na inváziu, manipuloval prostredníctvom lojálnych médií verejnú mienku i za cenu porušovania zákonov. Potreboval Wilsonovcov umlčať a spochybniť ich dôveryhodnosť.
O nich, ich súkromí, citoch a vzťahoch je filmová dráma režiséra, producenta a kameramana Douga Limana, známeho skôr z komerčných projektov ako Agent bez minulosti či Pán a pani Smithovci. Nevzdal sa témy tajných agentov, no tentoraz o nich nakrútil civilnú drámu, politickú a psychologickú. Nie je len kritikou Bushovej vlády, ale skúma i správanie sa manželov, vystavených tlaku a otvorenému nepriateľstvu.
Hlavné úlohy autenticky a civilne stvárnili Sean Penn s Naomi Wattsovou. K dispozícii nemali takmer žiadnu akciu, zato veľa slov, nijaké zjavné vyvrcholenie – a ich nepriateľ je abstraktný, predstavovaný administratívou Bieleho domu. Civilnosti je možno priveľa, chvíľami výkonom uberá na presvedčivosti. Často je konfrontovaná aj s dobovými dokumentárnymi a spravodajskými zábermi.
Skvelá krajina a jej chybyAmerická kritika film prijala, publikum menej. Od distribučnej premiéry na jeseň minulého roku utŕžil 24 miliónov dolárov. Viac ako zabaviť čo najväčší počet divákov mu ide o vyjadrenie konkrétneho občianskeho postoja – nielen Wilsonovcov, ale aj tvorcov filmu.
Ako každý manifest, ani Férová hra sa nevyhla mnohým zjednodušeniam, jednostrannosti i logickým omylom a naivite. Spojené štáty sú skvelou krajinou, len občania sa musia viac angažovať, aby zabránili občasným chybám a zneužívaniu tohto najlepšieho spoločenského systému na svete.
