So sebairóniou skúseného politika a režisérskeho debutanta vedel Havel odhadnúť, aké ohlasy na jeho film ho čakajú.
V Rusku práve hrali film Odchádzanie, zaradili ho do hlavnej súťaže moskovského festivalu. Takže to bola prvá zahraničná cesta, ktorú Václav Havel absolvoval so svojím filmovým debutom. „Samozrejme, že sa tomu smial. On, bývalý disident, čo toľko rokov bojoval s komunizmom! Ale taký je jeho život – plný paradoxov. Dnes má v Rusku veľa kamarátov, na premiéru pozval štyridsať disidentov,“ komentuje producent filmu Jaroslav Bouček.
Keby si s režisérom mohli vybrať, išli by najprv do Spojených štátov. Tam je Havel veľmi obľúbený a tam si už Robert Redford predstavoval, ako Odchádzanie premietne na svojom festivale v Sundance. „Redford je Havlov kamarát a jeho film si sám vyžiadal,“ hovorí Bouček. „Lenže my sme chceli film premiérovo premietnuť na narodeniny Dagmar Havlovej, a tie boli až na jar. Dohodli sme sa, že na Sundance pôjdeme na rok a medzitým prijali miesto v Moskve.“
Kto má vrátiť diplom
Odchádzanie vzniklo pôvodne ako divadelná hra a je o vysokopostavenom politikovi z konca jeho volebného obdobia. So skrývanou panikou rieši nový stav veci: vážnosť jeho ideí klesá a okolie sa už neobťažuje zahŕňať ho rešpektom. Môže to lákať na interpretáciu, že kancelár rovná sa Havel a producent by z toho mohol ťažiť. Ale pripomína: „Text napísal v roku 1989, keď ešte nemal potuchy, akú politickú kariéru bude mať.“
Vo filme síce vidno v jednom zábere nápis na múre Havel na hrad. A keď sa kancelár sťahuje zo svojho zámočka, na nákladnom koči je priviazané nafukovacie červené srdce, čo pripomína neónové srdce, ktoré chvíľu svietilo na Pražskom hrade počas Havlovho volebného obdobia. Tieto detaily však museli prísť neskôr, zjavili sa ako dôsledok jeho politickej aj debutantskej sebairónie.
„Predpokladali sme, že prijatie filmu Odchádzanie ovplyvnia sympatie a nesympatie voči Havlovi. Nečakali sme však, že sa film stane priamo súčasťou politického boja,“ sťažuje sa Bouček. „Zničujúce reakcie sa objavili už dva týždne pred premiérou, keď ho ešte nik nevidel.“
Ani po premiére neboli ohlasy v českých médiách oveľa priaznivejšie, časť kritikov Havlovi vyčítala, že nedokázal divadelnú hru zmeniť na film. Druhá časť nesúhlasila a niektorí kritici sa aj dostali do škriepky a odkazovali si, aby vrátili diplom z filmovej vedy.
Trikrát neprijatý
Václav Havel bol vždy na svoj text háklivý a ani filmovým hercom nedovolil, aby na ňom čokoľvek menili. V bezhraničnom časopriestore, ktoré filmové médium ponúka, pôsobil trochu bezradne. Ani veľmi nepracoval na tom, že film má iný jazyk a že to možno aj treba využiť.
Režisérsky debut v sedemdesiatpäťke pritom nie je nečakaný nápad. Jeho strýko zakladal filmové štúdiá Barrandov a on sám sa trikrát neúspešne hlásil na FAMU. Producent Jaroslav Bouček a filmový kancelár Josef Abrhám hovoria, že Odchádzanie je „autorské dielo“ a „medzi ostatnými filmami solitér“, z čoho vyplýva, že nie vždy a každým bude pochopené.
Dnes vstupuje do slovenských kín. Tu k nemu môžu ľudia pristupovať s menším zaujatím ako v Česku, ale zase aj s menším záujmom.
V očakávaní dobrého aj zlého Havel ešte pred českou premiérou povedal: „Ak budú ohlasy priaznivé, zaradujem sa, že moja verejná kariéra sa nekončí a nevrcholí výbuchom. Ak film nebude úspešný a roztrhá ho kritika, poviem si, že ľuďom sa stávajú horšie veci, ako že sa im nepodarí nakrútiť dobrý film.“
