Sú to staré pesničky, ale v inej podobe než originály. Sting svoj album Symphonicities predstavil naživo aj na Slovensku.
Popové a rockové skladby v orchestrálnych verziách sú dvojsečná zbraň. Ak to funguje, príde výnimočný zážitok, v opačnom prípade sa neubránite dojmu, že „niečo“ chýba. Stingov bratislavský koncert, ktorý v stredu odohral v rámci svojho Symphonicity Tour, priniesol obe polohy.
Horúci kúpeľ
O nové verzie Stingovej tvorby z éry skupiny The Police aj jeho sólovej kariéry sa postaral Český národný symfonický orchester. V novom zimnom štadióne desaťtisícové publikum privítalo aj sprievodnú kapelu v zložení Dominic Miller (gitara), Rhani Krija (perkusie), Jo Lawry (vokály) a Ira Coleman (basgitarista), aj „popovú dirigentku“ Sarah Hicks. Tú však našťastie hráči ignorovali, na pódiu bola viacmenej pre efekt.
„Chcem, aby to hudobníci v orchestri vnímali ako výzvu, nie aby iba sedeli hrajúc popové balady z nôt. Bolo by to nudné pre všetkých,“ tvrdil v promo rozhovore k turné Sting. Hranie s orchestrom prirovnal k horúcemu kúpeľu. „Je to ako keď cítite príjemné prúdenie. V rockovej kapele sa pripútate k lokomotíve rútiaceho sa vlaku. Toto je ospalejšia pozícia.“
V prvej časti odzneli hity ako Roxanne, If I Ever Lose My Faith In You či Fields of Gold. Publikum sa po prvý raz prebralo pri tretej skladbe Englishman in New York, ktorú odspievalo spolu so Stingom. K jedinečným vyhotoveniam piesní When We Dance a Whenever I Say Your Name prispela najmä Jo Lawry. O talentovanej austrálskej jazzovej speváčke ešte určite budeme počuť.
Vrcholy aj únavné miesta
Orchester si prvý väčší aplauz vyslúžil pri piesni Russians, zaujímavo podal aj Next To You z dielne The Police, ktorej originál Sting označil za „štvorakordovú punkovú nakladačku“. Členovia orchestra si ju užili po tom, ako spevák v slovenčine zahlásil: „Po nasledujúcej pesničke nasleduje krátka prestávka.“
Druhá polovica bola pestrejšia a živelnejšia. K absolútnym vrcholom koncertu patrila menej známa pieseň Moon Over Bourbon Street z jeho sólového debutu The Dream of the Blue Turtles, kde orchester dokonale umocnil ponurú atmosféru. Po pár baladách prišiel moment, na ktorý zjavne všetci čakali. Počas Every Breath You Take niektorí diváci postupne povstávali zo stoličiek a nahrnuli sa pod pódium. Záver tak pripomínal rockový koncert, atmosféra strhla aj orchester. Dychová sekcia v prídavku Desert Rose trochu pílila uši, no aj to bola súčasť gradujúcej šou.
Napriek množstvu silných momentov však koncert miestami vyznel nudne. Ani nie preto, že orchester hral s výnimkou záveru dosť akademicky – je to pochopiteľné, keď každé teleso absolvuje len určitú časť turné.
V duchu uvedenej metafory – horúci kúpeľ je fajn, no vo veľkých dávkach môže byť únavný. Sting sa navyše napriek nepopierateľnej pódiovej charizme v prvej časti trochu strácal. Keď však skladbu Message in the Bottle odspieval sám iba s doprovodom publika, dokázal, prečo patrí medzi najväčšie hudobné hviezdy.
Autor je redaktor hudba.sk
Autor: Patrik Marflák
