Detská knižka Richarda a Florence Atwaterovcov patrí medzi školákmi v USA dodnes k najčítanejším. Vo filme Pán Popper a jeho tučniaci sa však príbeh zmenil asi tak, ako keby u nás podľa Čenkovej detí nakrútili rozmarnú komédiu o mladých úspešných tatranských manažéroch.
Filmový Tom Popper je rozvedený zámožný newyorský obchodník s nehnuteľnosťami a tučniaci predstavujú dedičstvo po jeho dobrodružne založenom otcovi. Sprvu sa ich chce zbaviť, ale keď zistí, že jeho deti si ich zamilovali, chce to využiť, aby opäť získal lásku bývalej manželky.
Carreyho Popper je možno až príliš umiernený, akoby 49-ročný komik začal strácať iskru excentrického humoru, založeného na mimike, gestikulácii a tabuizovaných témach tráviaceho systému. Dominuje infantilný situačný „humor“ založený na ničení zariadenia Popperovej domácnosti, pošmyknutiach, pádoch či nárazoch.
Z hereckej stránky film držia nad vodou Carla Guginová v role pôvabnej Popperovej exmanželky Amandy, a Angela Lansburyová čoby neodolateľne protivná stará majiteľka reštaurácie.
Hlavnými hviezdami sú však tučniaci. Niektoré scény vznikali so skutočnými zvieratami v skutočne chladenom štúdiu, väčšinu záberov však obstarala čoraz dokonalejšia digitálna technológia. Film to radí do kategórie kombinovaných hrano-animovaných.
Producentom šlo o čo najlepšie predajný tovar, preto projekt obrali o všetko, čo by mohlo prekážať – o svojrázny príbeh, neobyčajné herecké obsadenie aj náročného režiséra. Waters podľa ich zámeru vyrobil tuctový rodinný film bez osobitej atmosféry, využívajúci všetky možné stereotypy hollywoodskych rodinných snímok, filmov o roztomilých tučniakoch aj starú známu komiku Jima Carreyho.
Jediné, čo azda zarazí, je, prečo snímku nenakrútili v módnom formáte 3D, ktorý dnes zachraňuje všetky podobné projekty bez myšlienky, nápadu a originálnosti.
