Dejiny tkáčskeho remesla od najstarších čias až po začiatky priemyselného spracovania ľanu v Kežmarku priblíži aj výstava v priestoroch Barónky. Doplnia ju ukážky nástrojov na spracovanie ľanu a hotových výrobkov.
Zachované artikuly tkáčskeho cechu v Kežmarku pochádzajú z roku 1587, ale už v súpise obyvateľstva z roku 1434 sa hovorilo o šiestich tkáčoch a jednej tkáčke. Kežmarskí tkáči boli podľa historičky a spisovateľky Nory Baráthovej najstarším organizovaným remeselným spoločenstvom na území Slovenska, hoci dokladov o tom zatiaľ niet. V roku 1590 si kežmarskí tkáči dali potvrdiť nové artikuly, vypracované podľa vzoru cechu košických barchetárov (barchet, druh látky). "Keď sa chcel niekto vyučiť za tkáča, musel predložiť listinu o svojom pôvode. Musel pochádzať z ďpoctivého manželského lôžkaď a jeho otec nesmel mať nečisté remeslo. Nemohol byť katom, šarhom, pastierom alebo vojakom," uviedla Baráthová. Dodala, že patrónkou cechu bola sv. Katarína.
Medzi majstrami remesiel na 12. ročníku EĽRO budú mať tkáči najpočetnejšie zastúpenie. Organizátori dali priestor piatim zástupcom remesla z rôznych oblastí Slovenska.